Ukrajinské voľby sa skončili najväčším percentuálnym rozdielom medzi víťazom a porazeným v novodobej histórii nášho východného suseda. Víťazstvo komika Zelenského nad Porošenkom v pomere 73 ku 24 je drvivé, ale vôbec nie neočakávané.
Napriek istej nádeji pre úradujúceho prezidenta sa Petrovi Porošenkovi nepodarilo v kampani do druhého kola preniesť momentum z kola prvého. Vladimír Zelensky použil vo finále kampane dokonalú defenzívnu stratégiu, keď kampaň zmenil na zábavnú šou a nie na vážny hodnotový politický zápas. Ak chcel Porošenko prinútiť svojho súpera začať rozprávať na vážne témy a ukázať jeho neskúsenosť, nepodarilo sa mu to vôbec.
Kampaň ako estráda
Prvú chybu urobil prezident, že doslova naletel na tému zdravotných vyšetrení pre kandidátov, na ktorých sa ukrajinské sociálne siete bavili celý týždeň po prvom kole. Namiesto toho, aby sa viedla debata o konflikte na Donbase, ekonomických reformách, smerovaniu do EÚ, či boji s korupciou, hovorilo sa o odovzdávaní rôznych telesných vzoriek kandidátov a o tom či pijú alebo užívali drogy.
Zelenského taktika bola jednoznačná a pre Porošenka smrtiaca. Po prvé, nič zásadné nepovedať, neurobiť žiadnu chybu a po druhé sa vyhnúť priamej konfrontácii so skúseným prezidentom. Konfrontácia hrozila najmä v podobe viacerých televíznych debát, ale tým sa Zelenskému podarilo vyhnúť návrhom usporiadať iba jednu veľkú hlavnú televíznu debatu na Olympijskom štadióne pred tisíckami priaznivcoch oboch kandidátov. Tento formát mal niekoľko zásadných problémov pre Porošenka a množstvo výhod pre Zelenského. Termín debaty bolo 19. apríla, dva dni pred voľbami a to je veľmi neskoro na zvrátenie preferencií. Ďalší faktor boli diváci, pretože ak je debata pred mnohotisícovým jačiacim, výskajúcim a skandujúcim davom, jej obsah sa stáva druhoradý a bežný divák si všimne najmä formu svojou kulisou pripomínajúcu finále Ligy Majstrov.
Bizarné bolo aj rozhodnutie organizátorov, že každý kandidát bude mať k dispozícii vlastné pódium oproti sebe (opäť inšpirácia z futbalu) a miernou drámou bol „gladiátorsky“ úvod, keď sa Porošenko so svojím sprievodom presunul na pódium k Zelenskému.
Každý kandidát dostal 5 minút na úvodné vystúpenie a potom možnosť položiť svojmu protikandidátovi otázku. Zelensky to dokonale využil a prečítal prezidentovi niekoľko veľmi nepríjemných otázok naraz a povedal mu, že si môže vybrať tú, na ktorú chce odpovedať. Túto pascu opakoval pri každej možnosti klásť otázku prezidentovi. V podobnom estrádnom duchu sa niesla celá debata, ktorá v podstate bola jednou veľkou šou bez dopadu na volebný výsledok. Prieskumy po debate ukázali, že Ukrajinci považovali za víťaza Zelenského (50%) a nie Porošenka (35%).
Porošenkovi treba uznať, že hodinu debaty využil a urputne bojoval snažiac sa zdôrazniť svoju skúsenosť pred protikandidátovou neskúsenosťou a upozorňoval na riziko vabanku pre Ukrajinu, ktorým by bolo komikove víťazstvo. Za hodinu debaty a dva dni pred volebným dňom bol však bez šance. Jeho najväčším problémom bola dlhodobo vysoká nedôvera (80% +-) a túžba Ukrajincov po zmene. Zvrátiť takéto čísla by trvalo mesiace a výsledok by aj tak mohol byť rovnaký.
Napriek formátu prezidentskej debaty treba oceniť, že sa vôbec uskutočnila.
Boj pokračuje
Porošenko pochopil, že druhé kolo prezidentských volieb sa skončí porážkou a poňal ho ako začiatok kampane pred októbrovými parlamentnými voľbami. Ukrajina má zmiešaný systém, v ktorom sa prezident a vláda navzájom kontrolujú a majú delené kompetencie. Na ovládnutie Ukrajiny nestačí iba prezidentský úrad, ale aj úrad vlády. Ak chce Zelensky naozaj kontrolovať celú krajinu potrebuje svojho premiéra. Jeho strana „Sluha národa“ vedie momentálne v prieskumoch a nie je vylúčené, že vo voľbách uspeje. I keď je to zatiaľ strana jedného muža, Zelensky už kreativitu ukázal a nepochybne nájde svojho kandidáta na pozíciu premiéra (kolega zo zábavnej šou, manželka, technokrat, ex-politik), uvidíme.
Ukrajina ukázala v týchto voľbách svoju demokratickú vyspelosť a aj oponenti Zelenského sa zhodnú na tom, že si zaslúži dostať šancu a ukázať, aký bude prezident. Či bude prezident, akého Ukrajinci poznajú z televízneho seriálu, alebo ich sklame. Nemá ľahkú úlohu, pretože priblížiť sa ideálnej predstave televízneho prezidenta znamená naplniť obrovské očakávania, čo môže byť ešte ťažšie, ako plnenie predvolebných sľubov. Ak sa mu to úspešne podarí, bude jeho človek v októbri zostavovať vládu. Ak zlyhá a sklame, v októbri zvíťazí opozícia a najbližšie roky bude denno-denne opakovať, že prezident komik bol síce vtipný nápad, ale nie zrovna ideálny pre krajinu vo vojnovom stave.
Napriek jasnej porážke zožal Petro Porošenko aj dávku pochvaly od Ukrajincov a aj od tých, ktorí ho nevolili. Po prvý raz Ukrajina zvládla naozaj slobodné a férové voľby bez desiatok tisícoch ľudí na námestiach alebo pochybnostiach o volebných podvodoch, mŕtvych dušiach, či karuselovom hlasovaní. Jednoducho to boli voľby, ako každé iné v normálnej demokracii, čo v geopolitickom priestore Ukrajiny nie je samozrejmosť. Porošenko získal body, keď štandardným spôsobom priznal porážku a urobil priestor pre to, aby všetci Ukrajinci prijali svojho nového prezidenta. Toto demokratické finále ukrajinských volieb je dobrá správa pre Európu a aj pre Slovensko.