S príchodom jesene sa do Európy dovalila druhá vlna pandémie ochorenia COVID-19. O jej závažnosti ako memento vypovedá tragická bilancia týchto dní: na celom svete sa už koronavírusom nakazilo vyše tridsať miliónov ľudí, z toho päť miliónov v Európe. Viac ako milión ľudí už nákaze podľahlo a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varuje, že počet úmrtí sa môže viac ako zdvojnásobiť, ak nebudú pokračovať opatrenia proti šíreniu koronavírusu.
Nielen pod ťarchou spomenutých štatistík, skúseností z uplynulých mesiacov či nepriaznivých predpovedí, ale najmä pre nárast počtu prípadov Európa opäť zavádza viaceré obmedzenia. Nechcem byť zlým prorokom, ale dá sa predpokladať, že čísla budú na starom kontinente rásť naďalej, snáď len s výnimkou pár krajín. Slovensko nie je tou výnimkou. Aj epidemiologická situácia u nás doma sa posledné dni zhoršuje, čo sa vzhľadom na vývoj okolo nás dalo očakávať.
Nezabúdajme na poučenia z prvej vlny
A tak máme opäť na stole tú istú dilemu, s ktorou sme sa pasovali počas jari: ako chrániť zdravie občanov a bojovať s nákazou, a pritom nevypnúť „život“ v krajine, nezatvoriť hranice ani nepoložiť ekonomiku na kolená? Odpoveď na túto otázku hľadajú pravidelne členovia konzília odborníkov, Pandemickej komisie vlády SR aj Ústredného krízového štábu SR. Na ich zasadnutí sa zúčastňujú aj predstavitelia rezortu diplomacie a hoci majú epidemiológovia rozhodujúce slovo, sme to väčšinou my, kto sa pokúša o čo najdetailnejšie usmernenie v oblasti voľného pohybu a hraničného režimu.
Napriek tomu dnes čelíme výhradám, že sme premrhali posledné týždne či mesiace a podcenili sme situáciu. Isteže, vždy sa dajú veci robiť lepšie a urobili sme aj chyby. Viackrát sme mohli reagovať pohotovejšie. Možno sme mali skôr zaradiť Španielsko na tzv. rizikový „červený“ zoznam a naopak, rýchlejšie uvoľniť režim so Švédskom či Bulharskom, kde sa situácia preukázateľne zlepšovala. Každé jedno opatrenie, ktoré zasiahlo do bežných životov občanov, sme však prijímali až vtedy, keď to bolo naozaj nevyhnutné. Nemyslím si, že by sme robili rozhodnutia, ktoré by sa v tom čase vymykali z bežnej praxe v ostatných štátoch Európskej únie.
Áno, situácia na Slovensku nie je ideálna, dokazujú to predsa rekordné prírastky chorých. No v porovnaní s našimi susedmi či ďalšími krajinami EÚ, snáď s výnimkou Pobaltských štátov a Fínska, sme na tom viac-menej porovnateľne. Nejde mi o alibistické ospravedlnenie, snažím sa len poukázať na trend, ktorý sme sledovali v záujme občanov. Len si spomeňme, ako sme postupovali po prvej vlne.
Povedať v časoch „letnej úľavy“ a dobrých čísel rodinám, ktorých členovia sú bytostne závislí od dochádzania za prácou do susedných krajín, že hranice aj tak neotvoríme, by bolo neudržateľné. To však neznamená, že by sme rezignovali na ostatné, najmä domáce hygienické opatrenia. Naopak, rúška sa stali takpovediac základnou výbavou našich vreciek, kabeliek či ruksakov a v tomto sme dodnes ďaleko pred ostatnými štátmi. Ak by sme sa nosenia rúšok vo vnútri alebo v MHD či ďalších často „bezbolestných“ opatrení ľahostajne vzdali, možno by sme dnes čelili podobnej situácii a podobným rekordným prírastkom, akým čelia Česi, naši najbližší priatelia a susedia.
Ako a prečo si to Česi pokazili?
Na jar patrilo Česko k tým menej postihnutým krajinám EÚ, no teraz je z hľadiska rýchlosti šírenia koronavírusu druhým najviac zasiahnutým štátom. Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), ktoré je relevantným zdrojom epidemiologických dát pre hygienikov z členských krajín, je tam incidencia na úrovni vyše 270 nových prípadov za 14 dní na 100-tisíc obyvateľov. Horšie je na tom už len Španielsko. Momentálne dokonca Česi evidujú vyšší počet nakazených (tzv. aktívnych prípadov je viac ako 34-tisíc) než vyliečených. Nákaza COVID-19 sa tam veľmi rozšírila aj medzi zdravotníkmi. Zatiaľ čo ešte 20. augusta bolo nakazených iba niekoľko lekárov a sestier v Česku, po mesiaci sú ich už stovky. Najvážnejšia situácia je pritom stále v hlavnom meste Praha. Ako sa vlastne Česi dostali do takejto nebezpečnej situácie?
V nesprávnom čase, začiatkom leta, príliš uvoľnili opatrenia. Počas prázdnin podcenili vážnosť pandémie natoľko, že ľudia takmer vôbec nenosili rúška a nedodržiavali ani niektoré ďalšie odporúčané pravidlá. Dnes už poučené Česko hovorí, že takúto chybu viac nezopakuje. Reštrikcie, ktoré by mali zásadný vplyv na fungovanie ekonomiky, prijímať nechce, no isté reštrikcie budú musieť Česi opäť zniesť. Najviac sa spomína obmedzenie verejných podujatí, zhromaždení či niektorých voľnočasových aktivít a čiastočne aj obmedzenie výuky na školách. Vzhľadom na zlú situáciu česká vláda znovu aktivovala krízový štáb a plánuje aj opätovné zavedenie núdzového stavu.
Väčšina európskych krajín medzitým obmedzila Čechom vstup. Žiaľ, hoc veľmi neradi, aj my na Slovensku. Od 18. septembra to v praxi znamená, že po príchode na Slovensko sa treba preukázať negatívnym testom na ochorenie COVID-19, ktorý nie je starší ako 72 hodín. Ak takýto test cestujúci občan nemá, musí ísť do domácej izolácie a najskôr v piaty deň karantény sa môže dať otestovať. Alebo si môže izoláciu v domácom prostredí natiahnuť na dlhšie a ak nemá žiadne príznaky, po desiatich dňoch sa pre neho karanténa končí. Všetkým prichádzajúcim osobám sa zároveň nariaďuje, aby sa najneskôr bezprostredne pri príchode na Slovensko registrovali na webovej stránke https://korona.gov.sk/ehranica/. Existuje aj množstvo výnimiek z povinnej domácej izolácie a z povinnosti predložiť negatívny test pri príchode z Česka, ktoré sa týkajú nielen pendlerov žijúcich či pracujúcich do 30 kilometrov od hraníc, ale napríklad aj študentov, zdravotníkov či športovcov. Podrobnejší zoznam výnimiek si môžete prečítať aj na mojej webovej stránke https://martinklus.sk/travelguru.
Všetky tieto nepríjemné dočasné opatrenia, ktoré nepochybne zasiahli do životov tisícok rodín, sme prijímali s veľkou nevôľou. Priznávam, aj pre mňa osobne, ako človeka milujúceho slobodu a cestovanie, to bol mimoriadne nepríjemný čas. Pevne verím, že komplikácie nebudú trvať dlho a už o pár týždňov, v horšom prípade mesiacov, sa opäť dostaneme do situácie, keď bude požiadavka spoločnosti „uvoľnite už konečne tie cestovné obmedzenia“ oprávnená aj v očiach epidemiológov.
