Komentáre a názory Politika Top

Komentár Ľubomíra Lintnera: Politické mimikry v Bruseli. Za tri roky sa Únia pri utečencoch neposunula

Keby ste si pozreli dohody všetkých summitov lídrov Európskej únie od apríla 2015, na ktorých bola témou migrácia, museli by ste konštatovať, že Únia ďalej funguje nie zásluhou činnosti politikov, ale spoločenstvo chvalabohu ešte pokračuje napriek tým rozhodnutiam. Veď si stačí pozrieť jeden z titulkov novín spred troch rokov.

Summit: Kvóty nebudú, krajiny budú prijímať utečencov dobrovoľne.

Písal sa dátum 26. jún 2015. Akoby zastal čas. Aj na ostatnom summite v Bruseli, ktorý sa skončil pred pár hodinami, bolo slovo dobrovoľnosť  tým termínom, ktorý napokon odklial mnohými očakávanú a počas rokovaní stále črtajúcu sa nedohodu. A tie dva summity majú ešte dva spoločné momenty. Dĺžka rokovaní. Pred rokmi sa dohoda zrodila po siedmich hodinách, teraz sa rokovalo deväť hodín. Vtedy aj tentoraz boli protipólmi postoje krajín V4 a talianskeho premiéra. Zmenilo sa akurát obsadenie. Z krajín V4 zostal vo svojej funkcii už iba maďarský predsedá vlády V. Orbán, zo Slovenska, Česka a Poľska už boli za rokovacím stolom noví premiéri P. Pellegrini (vtedy R. Fico), A. Babiš (B. Sobotka), M. Morawiecki (E. Kopaczová v Taliansku M. Renziho vystriedal G. Conte.

 

Taliansko verzus Visegradská skupina

Insideri uvádzajú, že pred tromi rokmi bola sedemhodinová debata miestami veľmi napätá. premiéri krajín Visegrádskej skupiny, ale aj ďalších východoeurópskych štátov ostro diskutovali predovšetkým so svojím talianskym kolegom MRenzim, ktorý im vyčítal nedostatok solidarity. Tentoraz G. Conte v noci stále blokoval možnú dohodu, pretože nevidel ústretovosť k jeho požiadavke, aby členské štáty mali „spoločnú zodpovednosť za migrantov, ktorých zachránia na mori. „Povinnosť záchrany sa nesmie stať povinnosťou spracovať žiadosti o azyl za všetkých,“ žiadal Conte, mysliac tým na reálnu situáciu, že najviac lodí so zachránenými migrantmi v Stredozemnom mori prichádzalo do talianskych prístavov. Informácie z Bruselu tentoraz hovoria, že summit bol v noci viac razy prerušený pre dvoj a viacstranné rokovania. Ku konzultáciám sa stretli aj krajiny V4. Zatiaľ nie je známe, či v zmene postoja premiéra Conteho mali väčší vplyv prísľuby krajín, že s azylovým konaním Talianom pomôžu, alebo jeho rozhovory medzi štyrmi očami E. Macrona, ale najmä A. Merkelovej, že blokovanie dohody znamená koniec schengenského priestoru s voľným pohybom osôb, predovšetkým však negatívne ekonomické dôsledky zo zastavenia voľného pohybu tovaru.

 

Tusk: Nie je isté, či sa dohoda naplní

Napokon najbližšie týždne a mesiace ukážu, či tá dobrovoľnosť bude aj reálne fungovať vo vytváraní stredísk, ktoré by mali z Talianska prevziať žiadateľov o azyl až do času, kým sa o ich žiadostiach zrýchlene nerozhodne. Tí, ktorí nárok na azyl nemajú, by sa mali vrátiť do krajiny pôvodu. Reportér BBC však v spravodajstve pripomenul, že vôbec nie je jasné, ktoré krajiny sa k dobrovoľnému systému pridajú, ani kam po schválení žiadosti utečenci pôjdu.

Dobrovoľnosť bola hlavným posolstvom aj v júni 2015. Šéf Európskej rady Donald Tusk vtedy oznámil, že členské krajiny v nasledujúcich dvoch rokoch prijmú dobrovoľne 40-tisíc azylantov, pre Slovensko vychádzalo vtedy 785 ľudí z Talianska a Grécka. Malo ísť o utečencov zo Sýrie, kde boli intenzívne boje občianskej vojny, a z Eritrey, kde panuje jedna z najtvrdších diktatúr na svete. Presný postup mali počas ďalšieho mesiaca vyriešiť ministri vnútra krajín EÚ. Ministri však nič konkrétne nevyriešili, dobrovoľnosť sa v krajinách neukázala (preukázali to najmä krajiny Višehradskej skupiny), a aj preto sa potom v septembri 2015 na Rade ministrov hlasovalo o kvótach. Pritom pred tromi rokmi bol po summite D. Tusk výrazne optimistický, tentoraz, zrejme aj s oveľa lepším poznaním svojich papenheimských optimizmus brzdil: „Nie je isté, či sa dohoda členských krajín podarí naplniť,“ zdôraznil pred novinármi.

 

Predsa nejde o kvóty, ale o ľudí

Na možnosť reálneho naplnenie dohody lídrov na aktuálnom summite sa nedívajú pozitívne ani experti, ktorí sa migrácii venujú dlhodobo. R.  Hokovský, riaditeľ českého think-tanku Európske hodnoty, vyjadril obavy, že je to skôr z núdze cnosť „V podstate to nie je žiadna dohoda, ktorá by nás posunula k dlhodobému udržateľnému a funkčnému riešeniu,“ konštatoval v rozhovore pre TA3. Napokon jeden zo záverov summitu o vzniku centier pre migrantov v krajinách na severe Afriky, aby sa utečenci vôbec nepúšťali na plavbu v gumených člnoch cez Stredozemné more, odmietli hneď príslušní ministri Líbye, Alžírska aj Maroka. A čo Slovensko? Zaznievajú výrazne pozitívne postoje, že termín kvóty sa už pri tejto téme neobjaví. Ide o víťazstvo V4. Považujem to trojročné lipnutie a odmietanie toho termínu zo strany slovenských politikov za pokrytecké. Lebo tu naozaj nešlo o ten termín, išlo predovšetkým o ľudí, ktorí utekajú z krajín postihnutých konfliktami. V septembri 2015 po hlasovaní o kvótach R. Fico vyhlásil, že Slovensko nebude rešpektovať povinné kvóty a podá žalobu proti právne záväznému aktu, ktorý vyplynul z hlasovania kvalifikovanou väčšinou. „Radšej vstúpim do infringementu (procedúry porušenia pravidiel), ako by sme mali rešpektovať tento diktát,“ zdôraznil. Vlani v septembri európsky Súdny dvor zamietol v celom rozsahu žalobu Slovenska proti kvótam na utečencov.

 

Podstata: Spracovávanie žiadosti o azyl

Tentoraz P. Pellegrini bezprostredne po summite vyhlásil, že Slovensko môže prijať 1200 utečencov, ale nie priamo na realizáciu ich azylového procesu, ale iba ako výpomoc napríklad dočasného umiestnenia azylantov zo susedných krajín, napríklad Rakúska, keby sa krajina ocitla počtom migrantov v núdzi na svojom území. Je to postoj, ktorý jasne ukazuje, že Slovensko v rámci dobrovoľnosti neprijme priamo nikoho. Rakúsko a ani ďalšie krajiny v súčasnosti už nemajú žiadny problém s administráciou žiadateľov o azyl, pretože je ich rádovo podstatne menej ako ich bolo v roku 2015. A ak naši politici argumentujú tým, že ďalšie krajiny už tiež nesúhlasia s kvótami, je to len pokrytectvo, lebo ďalšie krajiny majú na svojom území tisíce a niektoré desaťtisíce utečencov, ktorí požiadali o azyl. Veď len v Rakúsku riešili za tie uplynulé tri roky 170-tisíc migrantov. V tom je rozdiel so Slovenskom. Schengenský priestor nie je o nič menej ohrozený, ako bol pred samitom. Na bavorské hranice totiž môžu prísť aj po aktuálnej dohode v Bruseli utečenci, ktorí sú registrovaní v Taliansku, ale chcú ísť do Nemecka. A tak platí to, čo už pred tromi rokmi zdôrazňoval R. Geist, analytik z portálu Euractiv.sk v súvislosti s dianím na hraniciach členov EÚ: „Ak sa nepodarí dohodnúť, kto a za akých okolností bude spracovávať žiadosti o azyl, tak to, čo dnes vidíme ako dočasné opatrenia na hraniciach štátov, až také dočasné nebude.“ Z tohto pohľadu sme sa naozaj v otázke konkrétneho riešenia za tri roky podstatne neposunuli. A ak nemecký minister vnútra H. Seehofer v rámci svojho politického boja pred krajinskými voľbami v Bavorsku rozhodne o kontrolách na hranici, domino efekt sa môže spustiť. Dalo by sa konštatovať, že v Bruseli boli zasa iba politické mimikry.

Autor je novinár