Predseda Výboru pre obranu a bezpečnosť A. Hrnko ukázal, že má zrejme úplne inú predstavu o tom, čo by malo byť v demokracii predmetom štátneho tajomstva a verejného záujmu. ,,Štátne tajomstvo v jeho rukách je len zdrap papiera,” reagoval podpredseda SNS na facebookový status člena spomínaného výboru Ľ. Galka. Podpredseda SaS totiž z priebehu neverejného rokovania bezpečnostného výboru ku kauze únosu vietnamského občana TrinhXuanThanha na svojom facebookovom profile zverejnil konštatovanie ministerky D. Sakovej, ktoré sa týkalo prítomnosti R. Kaliňáka na palube vládneho špeciálu. Bývalý šéf rezortu vnútra ho poskytol Vietnamcom a umožnil tak dokončenie únosu ich občana. „Ministerka vnútra Saková pod tlakom poslancov potvrdila, že slovenská strana Poliakom skutočne uviedla, že pri prelete nad ich územím bude na palube aj vtedajší minister vnútra Kaliňák,“ zverejnil jednu zo skutočností Ľ. Galko. Veľkým problém však je, že sme Poliakov podviedli, pretože R. Kaliňák na palube lietadla pri lete do Moskvy nebol.
Bez mena Kaliňák by bol prelet Vietnamcov problémom
Budem to opakovať ako verklík. Poskytnutie vládneho špeciálu na dokonanie únosu vietnamského občana by sa v riadne fungujúcej demokratickej krajine nemohlo udiať. Môže sa stať iba v krajine, kde sa síce formálne tvárime, že ide o demokraciu, ale politici si už opätovne privlastnili štát. Také obdobie sme tu mali pred Novembrom 1989. A. Hrnko by si mal uvedomiť, že nie všetko, čo odznie na neverejnom rokovaní parlamentného výboru spadá pod kategóriu tajné, dôverné, či dokonca by malo byť štátnym tajomstvom. Ministerka by musela pred vyslovením nejakého faktu poslancov výslovne upozorniť, že zverejňovaná skutočnosť spadá pod nejakú zo spomínaných kategórií. Navyše si treba ešte uvedomiť, že o neverejnom charaktere rokovania výboru sa rozhodlo až dodatočne po návrhu samotného R. Kaliňáka väčšinovým hlasovaním vládnej koalície, hoci predtým si členovia odsúhlasili, že časť rokovania bude verejná. V prípade odpovede na otázku, či slovenská strana uviedla meno exministra na zoznam cestujúcich, sa však nič také neudialo. Jednou stranou mince je, že sme Poliakov uverejnením ministrovho mena jednoducho podviedli, druhou je oveľa horší moment, že na základe uvedeného faktu Poliaci povolili prelet slovenského vládneho špeciálu cez svoj vzdušný priestor. Ak by totiž bol zoznam bez ministrovho mena, bol by s preletom Vietnamcov problém.
Lietadlo s Vietnamcami bez slovenského sprievodu?
V demokracii nemôže byť konanie politika tajomstvom, najmä nie v súvislostiach, keď vyvoláva podozrenie zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. A indície sú veľmi silné, aby mohlo byť názorovým úsudkom komentátora konštatovanie, že R. Kaliňák ako minister vnútra právomoci zneužil poskytnutím vládneho špeciálu vietnamskej delegácii 26. júla 2017 a zabezpečením policajtov a pracovníkov Úradu pre ochranu verejných činiteľov pre pohyb delegácie medzi letiskom a hotelom Bôrik. A žiadnym tajomstvom sa nemôže stať ani vyšetrovanie toho, za akých okolností sa poskytnutie vládneho špeciálu udialo. Lebo tu nejde iba o to oklamanie Poliakov. Tu ide o prešetrenie konania šéfa protokolu ministerstva vnútra Radovana Čuláka, ktorý podľa medializovaných výpovedí svedkov prepravy vietnamskej delegácie bol pri dianí v hoteli Bôrik akousi predĺženou organizačnou rukou vtedajšieho ministra R. Kaliňáka. Musí sa vyšetriť aj to, kto teda v lietadle za slovenskú stranu bol, pretože exminister poprel, že vietnamskú delegáciu sprevádzal šéf jeho ochranky. Ak teda on nie, potom kto? Hádam verejnosti nebude nikto nahovárať, že sme vietnamskej delegácii poskytli lietadlo bez slovenského sprievodu a prenechali im ho iba s posádkou.
Postoj Vietnamu relevantnejší ako zistenia Nemcov
Aj z pohľadu uvedenej skutočnosti z facebookovho profilu Ľ., Galka a následnej reakcie A. Hrnka som sa musel pousmiať, keď som v televízii TA3 vnímal Správy o 14.00 hod. Pre redakciu bola hlavným hedlajnom informácia, že nemecký prokurátor P. Frank poďakoval slovenskej strane za profesionálne vykonanú spoluprácu pri právnej pomoci, o ktorú v predchádzajúcich mesiacoch požiadala nemecká strana v súvislosti s mapovaním pohybu unášaného vietnamského občana. Zdôrazňovaním tejto informácie akoby chcela spravodajská redakcia TA3 zdôrazniť, že všetko na slovenskej strane je v poriadku a u nás nič netreba vyšetrovať. Naopak. Už viacero mesiacov je verejnosť svedkom meniacich sa výpovedí samotného exministra R. Kaliňáka, ale po medzihre s T. Druckerom aj jeho nástupkyne D. Sakovej. Veď ešte 6. júna po rokovaní vlády odvolávajúc sa na stanovisko vietnamskej strany tvrdila, že „unesený vietnamský občan sa nenachádzal na Slovensku, nenachádzal sa ani v lietadle národnej letky, a teda ani neprešiel územím našej krajiny“. Na otázku, či odpovedi z Vietnamu verí, konštatovala: „Od vietnamskej vlády sme dostali oficiálne stanovisko, takže ho nebudeme spochybňovať.“ To je slovenská ministerka vnútra. Postoj vietnamskej strany je pre ňu relevantnejší ako zistenia nemeckej strany.
Kocúrkovo: Šéf SIS ma iný súkromný názor, ako je oficiálny
Vyšetrovanie nemeckých orgánov nespochybniteľne dokázalo, že Trinh XuanThanh bol v slovenskom lietadle. A ak generálny prokurátor J. Čižnár po stretnutí s nemeckým náprotivkom tvrdí, že nemecká strana nepožaduje vytvorenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu a zaujíma ju len pohyb Vietnamca v schengenskom priestore, určite to neznamená, že slovenské orgány by nemali vyšetriť okolnosti slovenského tunela pre únik zo schengenského priestoru. Nemeckej strane sme zatiaľ iba ukázali, že taký tunel tu existoval. A verejným záujmom na Slovensku musí byť, aby sa bez pochýb zistil podiel vtedajšieho ministra vnútra. J. Čižnár by si mal v súvislosti s nutnosťou túto kauzu vyšetriť uvedomiť práve verejný záujem a veľký diel svojej zodpovednosti pre budúcnosť demokratického vývoja Slovenska. Naozaj nemôžu platiť slová predsedu bezpečnostného výboru, že niečo v tejto súvislosti je tajomstvom. Dôveru nevyvoláva ani konštatovanie šéfa SIS A. Šafárika, že jeho súkromný názor v tejto veci je iný ako oficiálny názor tajnej služby. Lebo to sa už dostávame doslova do Kocúrkova. Najmä, keď si v kontexte tohto postoja uvedomíme vyjadrenie J. Čižnára z minulého týždňa, keď v súvislosti so známymi skutočnosťami pri únose k prítomnosti pracovníkov vietnamskej tajnej služby na našom území poznamenal: „Ja sa pýtam, to naša tajná služba vedela, že sa tu niečo deje, že sú také podozrenia a neoznámila nám to? Je nám to povinná oznámiť, pokiaľ sú to veci, ktoré zakladajú podozrenia z trestného činu… Alebo to nevedela? A toto nie je, ktoré z nich je menej zlé. To sú obidve katastrofálne.“ Naozaj sa v kauze dokonania únosu vietnamského občana v slovenskom vládnom lietadle nehrajme na tajné-netajné. Ide o budúci charakter Slovenska: