BRATISLAVA – Sme v druhej tretine jarného obdobia, a keby sme sa ocitli v prírode, niekde na kraji listnatého lesa, deň po pokojnom májovom daždi, tak by to najmä pre hubárov mohol byť radostný pohľad. Určite to však neplatí pre dianie v slovenskej politike, aj keď si v súvislosti s ďalším a ďalším oznamovaným menom kandidáta na prezidenta môžeme povedať: Objavujú sa ako huby po daždi! V ostatných dňoch hneď traja v rýchlom slede: Z . Čaputová (Progresívne Slovensko), M. Krajniak (Sme rodina), M. Kotleba (ĽSNS). Denník N už dokonca má za sebou aj prvú debatu s trojicou kandidátov, v ktorej sa popri Z. Čaputovej objavili aj R. Mistrík (podporovaný SaS) a M. Čaučík (ešte oficiálne neohlásený kandidát KDH). Vlastného kandidáta budú mať každá z trojice koaličných strán, určite bez mena kandidáta neostane Matovičove OĽaNO, podpisy zbierajú E. Chmelár, Š. Harabin a aj O. Fegyveres, korunný svedok v kauze zavlečenia M. Kováča ml. Ambíciu kandidovať oznámili ďalší mimo politických strán. No, nevyzerá to ako v tom jarnom lese?
Z pohľadu perspektívy politiky na Slovensku to však úsmevné nie je. Z. Čaputová síce v rozhovore pre Denník N podotkla, že ešte pred prvým kolom by sa demokratickí kandidáti mali zjednotiť v prospech toho preferenčne najsilnejšieho, no napríklad M. Krajniak je presvedčený o svojom postupe do druhého kola a nemieni sa pred prvým kolo zjednocovať. Zatiaľ to vyzerá tak, že prvé kolo využijú politické subjekty jednak na zviditeľňovanie a tí známejší na pripomínanie sa. Situácia, ktorú zrejme privítajú stávkové kancelárie, ale nie je to určite vývoj pre formovanie slovenskej politiky v zmysle slušného Slovenska.
Zníženie váhy úspešnej pozície
To množstvo objavujúcich sa kandidátov je jedným z negatívnych dôsledkov rozhodnutia súčasného prezidenta A. Kisku, že svoju kandidatúru už opakovať nebude. Tým množstvom kandidátov sa začína plniť aspekt, na ktorý upozornil M. Šimečka: „Otvoril priestor pre hodnotový zmätok, ktorého vyústením môže byť zánik rozumu, ale aj nová spoločenská dohoda o smerovaní krajiny. Je to najriskantnejší krok, aký kedy slovenský prezident urobil“. Postoje prezidenta budú stále veľmi dôležité aj počas toho voľačo viac ako roka, čo ešte zostávajú A. Kiskovi vo funkcii. Pre časť verejnosti, ktorá mu na základe postojmi úspešne vybudovanej prezidentskej pozície doteraz dôverovala, svojím oznámením, že kandidovať už nebude, ale najmä veľmi nejasnou správou o svojej budúcnosti (ktorú on sám, jeho okolie, niektorí novinári a najnovšie už aj jeho manželka dodatočne dovysvetľovali), A. Kiska znížil váhu všetkého, čo odznie nasledujúce mesiace z Prezidentského paláca. A za danej situácie pri svojej prípadnej kritickosti voči domácemu dianiu sa už veľmi ťažko dá očakávať, že by svojimi postojmi „nalomil“ v úvahách niekoho z priaznivcov koalície, pretože každé jeho slovo už bude vnímané ako výlučne stranícke.
Strata istoty pre marec 2020
Podstatou rozhodnutia A. Kisku nekandidovať v druhom období za prezidenta určite nie je v tom pozitívnom očakávaní, ktorí mnohí insideri vyvolávajú, pritom to obdobie po budúcoročnom júni, keď sa skončí jeho súčasný mandát, má v sebe toľko otáznikov pre vývoj doma, ale aj za hranicami, že tie plusy sa dajú naozaj ťažko odhadovať. Podstatným dôsledkom Kiskovho rozhodnutia je fakt, že sme stratili istotu, kto sa dostane do Prezidentského paláca a kto bude určovať politické procesy po parlamentných voľbách v marci 2020. Či budúci prezident bude postupovať v zmysle doterajších ústavných zvyklostí a dá automaticky poverenie na zostavenie vlády lídrovi víťaznej politickej strany alebo využije situáciu, ktorá sa udiala pred pár týždňami pred menovaním vlády P. Pellegriniho, že bude nový prezident čakať, ktorý z lídrov mu donesie podpisy väčšiny poslancov v parlamente, garantujúcich novú vládnu koalíciu. Pritom si treba uvedomiť, že cieľom A. Kisku a časti verejnosti je snaha o nový štýl vládnutia. Zo slov vysvetľovačov Kiskovho rozhodnutia o pôsobení v politike srší taký optimizmus, ako by on bol garantom situácie, že subjekt, v ktorom bude, či za ktorý bude ručiť svojím doterajším vysokým renomé, získa v budúcich parlamentných voľbách viac ako Ficov SMER-SD. Lebo to bude dôležitý moment politickej hry po marci 2020. Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by tu bol trend k vzniku nejakého bloku strán na spôsob SDK, ktorý po voľbách 1998 napokon prevážil najvyššie percento zisku HZDS.
Príliš veľa neznámych
A hoci mainstream posiela lídra SMER-SD už do histórie, on nie je naturelom nastavený tak, aby skončil ako politicky porazený. V rámci jeho štvrtého vládneho variantu so synonymom Pellegrini bude R. Fico robiť maximum, aby SMER-SD mal vo voľbách najvyššie percento. Jedného partnera má istého. A. Danko nemá prečo váhať, aby SNS pokračovala so SMER-SD a budeme svedkami „lámania“ tretieho, keďže Híd sa už podľa všetkého do parlamentu nedostane. A v tejto situácii by sme už politicky skúseného A. Kisku potrebovali v pozícii prezidenta. Jeho rozhodnutím nekandidovať sa v slovenskom politickom dianí objavilo príliš veľa neznámych. Slovensko čakajú komunálne, prezidentské, parlamentné európske a napokon domáce voľby. A k tomu politicky rozkývaný svet, Európska únia a pri novej vláde v Taliansku aj eurozóna. Všetky tieto aspekty mal zvažovať A. Kiska, keď odmietal úsilie svojich poradcov, aby zužitkoval existujúcu podporu pri opätovnej kandidatúre na pozíciu prezidenta. On sa však napokon rozhodol pre variant s mnohými neznámymi, ktorý v prvej chvíli nedokázal ani jasne pomenovať. Mám výraznú obavu, že budú platiť slová M. Šimečku: „Stáva sa teda nevyspytateľným vyzývateľom, ktorého bude väčšina politických strán vnímať skôr ako súpera, než ako spojenca.“ Každopádne, ak uveríme presviedčaniu, že súčasný prezident bude po skončení svojho mandátu pôsobiť v straníckej politike, tak potom sa zároveň v jasnejšom svetle ukazujú dôvody, prečo organizátori protestných mítingov z platformy Za slušné Slovensko doslova za 24 hodín po stretnutí u prezidenta vymazali zo svojich požiadaviek tú o predčasných voľbách. A určite platí, že ak niekto chce v budúcnosti „zásadnú zmenu štýlu vládnutia“, tak by práve jeho vyjadrenia, aj keď sa týkajú budúcnosti, mali byť hneď od začiatku veľmi jasné a nie iba niečo záhadne naznačujúce.