Už prvé chvíle amerického prezidenta v novom bruselskom sídle NATO pred summitom Severoatlantickej aliancie ukázali, že D. Trump bude pokračovať v narúšaní politických stereotypov, na ktoré boli európski politici zvyknutí vo svojich vzťahoch s USA počas úradovania predchádzajúcich obyvateľov Bieleho domu. Trump totiž zďaleka so svojimi spojencami nekomunikuje diplomatickým jazykom.
My ich chránime pred Ruskom, oni platia Rusku miliardy
V ostro formulovanom liste z minulého týždňa, v ktorom pripomenul lídrom európskych krajín ich nízke obranné výdavky, konštatoval, že „USA nemôžu byť „pokladnicou“, z ktorej sa platí spoločná obrana. Nasledoval tradičný odkaz na twitteri. „Štáty NATO musia platiť viac,“ napísal prezident. Trump tiež uviedol, že Spojené štáty vynakladajú na obranu ostatných viac než akákoľvek iná krajina, čo sa musí zmeniť, a že Washington navyše dopláca ešte 151 miliárd dolárov v rámci obchodného deficitu s Európskou úniou. V Bruseli pri privítaní generálnym tajomníkom NATO J. Stoltenbergom zdôraznil, že európski spojenci by svoje výdavky na obranu mali zvýšiť okamžite. Za neférový voči USA označil Trump súčasný stav, keď Američania bránia Európu pred Ruskom a európske krajiny, napríklad Nemecko, platia Rusku vysoké sumu za zemný plyn. „Chránime Nemecko, chránime Francúzsko, chránime ostatné krajiny a viaceré z nich uzatvoria dohodu o plynovode s Ruskom a platia miliardy dolárov do ruskej pokladnice. My ich chránime pred Ruskom, ale oni platia Rusku miliardy dolárov“, vyhlásil. Atmosféru summitu naznačoval aj kamenný výraz tváre šéfa Aliancie J. Stoltenberga, pričom D. Trump kráčal vedľa neho so svojím typickým blahosklonným úsmevom.
.
Strategický priateľ a strategický problém
Aktuálnu disharmóniu medzi šéfom americkej administratívy a členmi Aliancie z Európy potvrdzuje aj reakcia predsedu Európskej rady D. Tuska. Ten pripomenul, že európske obranné výdavky zvyšujú, pričom dodal, že „peniaze sú dôležité, ale skutočná solidarita je ešte významnejšia“. Tusk jednoznačne odmietol Trumpovo tvrdenie, že len USA samotné chráni Európu, keď pripomenul, že Európa ako prvá jasne reagovala po 11. septembri 2001, kedy sa odohrala bezprecedentná séria teroristických útokov v Spojených štátoch. „Európski vojaci bojujú v Afganistane po boku amerických. 870 hrdinských mužov a žien z Európy obetovalo svoje životy, vrátane 40 z mojej krajiny, z Poľska,“ podotkol bývalý poľský premiér. Tusk vyzval Trumpa, aby mal uvedené skutočnosti na mysli nielen počas summitu v Bruseli, ale predovšetkým v pondelok 16. júla v Helsinkách, pri stretnutí s ruským prezidentom V. Putinom.„Je vždy dobré vedieť, kto je váš strategický priateľ a kto je váš strategický problém,“ uzavrel Tusk. Európskych spojencov určite vyviedli z miery Trumpove postoje k anexii Krymu a k sankciám voči Rusku. Začalo sa to ešte na spomínanom stretnutí G7, v rámci ktorého sa Trump pri diskusii o Rusku mal vyjadriť, že Krym je ruský, pretože tam všetci hovoria po rusky. Pritom svojich partnerov pri rokovacom stole vyzval na obnovenie členstva Ruska v skupine hospodársky najvyspelejších krajín sveta G7, z ktorého Moskvu vylúčili v roku 2014 práve po anexii ukrajinského územia.
Pred stretnutím Trump – Putin v Európe neistota
Novinári sa pýtali Trumpa na postoj ku Krymu aj 30 júna počas letu prezidentským špeciálom, ktorým sa viezol do svojho golfového areálu v štáte New Jersey. “Uvidíme,” odpovedal šéf Bieleho domu.Rovnako vyhýbavo odpovedal aj v nedeľu v rozhovore pre stanicu CBS Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton: „Uvidíme, čo sa stane, keď sa tí dvaja stretnú.“ Keď už novinárske komentáre intenzívne naznačovali, že Trump pri stretnutí s Putinom je pripravený urobiť uvedený diplomatický ústupok, tak minulý týždeň v rámci pravidelného stretnutia s novinármi v Bielom dome hovorkyňa Sarah Sandersová odmietla tieto úvahy. „Snahu Ruska anektovať Krym neuznávame. Naše sankcie voči Rusku za Krym ostanú v platnosti, pokým Rusko Ukrajine polostrov nevráti,” zdôraznila Sandersová. V Európe je však pred stretnutím Trumpa s Putinom neistota, aký bude skutočný postoj amerického prezidenta. Každopádne si treba uvedomiť, že hoci nedávno na summite Európska únia predlžila vlastné sankcie voči Rusku, v jednotlivých krajinách sú k tomu rôzne postoje. Ak by Trump v Helsinkách akceptoval anexiu Krymu, tak nepochybne to bude pre Úniu náročná situácia a určite by sa ukázala nejednotnosť na starom kontinente.
Dôsledok aj na krajiny stredoeurópskeho regiónu
Ak si v tejto súvislosti uvedomíme postoje v rámci krajín V4, tak nepochybne dianie na summite v Bruseli, ale najmä stretnutie Trump – Putin bude maž výrazný dôsledok aj na vývoj v krajinách stredoeurópskeho regiónu. Ak si vezmeme samostatne našu krajinu, tak už v samotnej vládnej koalícii vládne nejednota k zásadným dokumentom, akým je napríklad nová bezpečnostná stratégia. Jej prijatie blokuje SNS aj pre pasáž, v ktorej je Rusko uvedené ako krajina porušujúca základné princípy a normy medzinárodného práva. „ Ide o pričlenenie časti územia Ukrajiny k Ruskej federácii ozbrojenou silou na základe nelegitímneho a nelegálneho referenda na Kryme a v Sevastopole a jej podiel na vytvorení a udržiavaní ozbrojeného konfliktu v susedstve SR,“ konštatuje sa v dokumente. Na druhej strane nečakane urýchlené rozhodnutie o kúpe amerických stíhačiek F-16 práve v deň summitu NATO naznačuje skôr nadbiehanie americkému prezidentovi, ktorý prirodzene biznisu rozumie nepochybne lepšie ako dlhodobo sa tvoriacim vzťahom v politike. Veď premiér P. Pellegrini ešte pred dvoma týždňami hovoril o odklade rozhodnutia až po prázdninách. „To nie je nákup toaletného papiera na nejaký úrad. Ja ako premiér budem k tomu veľmi vážne pristupovať a nenechám sa tlačiť nejakým bývalým uznesením, že treba do 29. júna mať na stole rozhodnutie,“ povedal týždeň pred spomínaným dátumom.
Tradiční spojenci to majú ťažšie ako nedávni nepriatelia
Aktuálny šéf Bieleho domu naozaj začal robiť politiku úplne inak ako jeho predchodcovia. Európa, zdá sa, nie je na tento spôsob vôbec pripravená. Zvykli sme si, že krajina za Atlantickým oceánom je zdrojom stability a nie naopak, nestability. Aspoň teda časť Európskej únie, ktorej lídri majú predstavu o jednotnej a silnej Únii. Podľa rešpektovaného bulharského politológa Ivana Krasteva, ktorý pravidelne píše pre denník New York Times, sme sa ocili v situácii, keď nadviazať dobré vzťahy s Bielym domom je pre tradičných spojencov USA ťažšie ako pre nedávnych nepriateľov. „Trump si myslí, že usporiadanie sveta, ktorý Amerika po roku 1989 sama vytvorila, nie je v jej vlastnom záujme. Je to usporiadanie, na ktorom získali Nemecko, Japonsko, Čína,“ konštatuje I. Krastev v rozhovore pre internetový magazín Česká pozice. Podľa neho americký prezident nemá v politike premyslenú stratégiu, koná inštinktívne. „Podobá sa to obchodovaniu na realitnom trhu. Každý deal je sám za seba,“ charakterizuje bulharský politológ Trumpovo konanie. Napokon to ukázalo jeho správanie sa na júnovom stretnutí G7 v Quebecu a následné stretnutie v Singapure so severokórejským diktátorom Kim Čong-unom. Z Kanady odišiel ešte pred skončením stretnutia bez podpisu spoločného vyhlásenia, následne prekvapil svet nečakane priateľským priebehom stretnutia so sevrekórejským diktátorom, hoci ešte pár týždňov predtým chcel Trump na Severnú Kóreu zaútočiť.
Uvidíme, čo sa stane, keď sa tí dvaja stretnú
Ak sa od konfliktu na Ukrajine V. Putin snažil rôznymi formami hybridnej vojny narušiť jednotu Európskej únii, k čomu od roku 2015 napomáha aj utečenecká kríza, tak čoraz viac sa ukazuje, že podobný cieľ má aj D. Trump. Podľa už spomínaného politológa I. Krasteva je americký prezident frustrovaný z toho, že musí rokovať s celou Európskou úniou. „Bude tlačiť krajiny Európskej únie k prejavom nelojality navzájom k sebe. Podľa neho je dôležitú ukázať, že Únia ako taká je problém. Ak s ním chce niekto hovoriť, má hovoriť z pozície hlavy vlastného štátu, nie z pozície Európskej únie,“ konštatuje k tomu I. Krastev. A aj keď sa v prijatej Deklarácii summitu NATO konštatuje, že „Severoatlantická aliancia je jednotnejšia a silnejšia, než kedykoľvek predtým a pripravená na kolektívnu obranu,“ tak spravodajca ČT L. Dolanský z Bruselu k priebehu poznamenal: „Keby som to mal zhrnúť, tak sú to otázniky nad jednotou. Európa a Amerika na tomto summite je rozdelená ako ešte nikdy, a to práve v čase, keď sa obidve strany vzájomne veľmi potrebujú”. Každopádne stretnutie Trumpa s Putinom má svoje riziká pre Európsku úniu práve pre spôsob, akým americký prezident robí politiku. Veď stačí zopakovať vyššie spomínané vyjadrenie jeho bezpečnostného poradcu J. Boltona: „Uvidíme, čo sa stane, keď sa tí dvaja stretnú.“ Naozaj sa môže stať, že Úniu môže skôr rozložiť Trump ako Putin.
Autor je novinár