Voľby do europarlamentu v značnej časti Európskej únie ovplyvnili zelené témy. Vrátane Slovenska. A to je dobre! Konečne sme sa zaradili medzi krajiny, ktoré si uvedomujú hrozbu klimatických zmien a ochranu životného prostredia neberú na ľahkú váhu.
Na druhej strane treba ale povedať, že tento výsledok bol skreslený spôsobom, akým bola zelená farba slovenskému voličovi ponúknutá. Kampaň v oblasti životného prostredia sa žiaľ nevyhla polopravdám a prázdnym sľubom, pričom jej súčasťou bola aj antikampaň. Paradoxne práve voči strane Sloboda a Solidarita, ktorá pre ochranu prírody a obzvlášť klímy urobila za posledné roky najviac. Nie nadarmo Slovenský ochranársky snem ako najaktívnejšiu poslankyňu v environmentálnej oblasti ocenil práve Anku Zemanovú z SaS.
Opozičný biomasaker
Zelené témy dnes v parlamente okrem SaS ťahá aj Oľano. Hlavným symbolom nášho spoločného zeleného ťaženia sa stal biomasaker. Iniciatíva lesoochranárskeho združenia VLK, ktorú sme hneď na začiatku tohto volebného obdobia pretavili do návrhu zákona a potom ho predkladali tak dlho, až sa nám ho minulý rok podarilo konečne presadiť. Výsledkom je, že od tohto roku sa na výrobu dotovanej elektriny už viac biomasa z našich lesov nepoužije.
Hornonitriansky pokus na ľuďoch
Rovnako nebyť SaS, dnes by sme iba sotva mali stanovený termín pre ukončenie dotovania elektriny vyrobenej z domáceho uhlia. Okrem toho, že sme to mali vo volebnom programe, v parlamente sme navrhovali konkrétne riešenia iba v tomto volebnom období už 5x. Ešte v roku 2016 sme iniciovali podanie podnetu na Európsku komisiu pre nedovolenú štátnu pomoc. Boli sme ostro proti tomu, aby sa museli všetci v cenách elektriny povinne skladať na pálenie nekvalitného a zdraviu škodlivého uhlia. Pokračovaním našej snahy bola aj úspešná petícia za ukončenie nepovoleného prevádzkového pokusu na treťom bloku Nováckej elektrárne, počas ktorého objem siričitanov vypustených elektrárňou do ovzdušia stúpol 20 násobne. K petícii sme pridali aj trestné oznámenie a pokračovali v medializácii, až kým koncom februára 2017 nedošlo k ukončeniu tohto pokusu na ľudskom zdraví a životnom prostredí.
Tieto aktivity nenechali chladnú ani druhú stranu a tak sme sa nevyhli trestnému oznámeniu za ohováranie, či kazenie dobrého mena hornonitrianskej banskej spoločnosti . Boli sme preto vďační, keď sa k našej snahe neskôr pridali aj ďalší aktivisti, ako združenie Priatelia Zeme CEPA. Spoločne sa nám následne podarilo zastaviť plánovanú otvárku 12-teho ťažobného poľa, ako aj zabrániť rozkradnutiu peňazí určených na transformáciu regiónu hornej Nitry. Keď aktivisti z Greenpeace vyliezli na ťažobnú vežu v Novákoch, zastali sme sa ich a požadovali ich okamžité prepustenie.
Banícke desatoro
Často nám však bolo vyčítané, že nemáme riešenia pre región po tom, ako sa prestane dotovať spaľovanie hornonitrianskeho uhlia. Všetci mali obavu o 3500 zamestnancov Hornonitrianskych baní Prievidza, ktorá je ale 100% súkromnou spoločnosťou a teda fungovať by mala na trhovom princípe. Žiaľ, tento zlikvidoval dotáciami práve štát a tak sme namiesto Fica, ktorý strčil hlavu do piesku, hľadali riešenia. Prvým z nich bol takzvaný Jaguár expres, t.j. rekonštrukcia železničnej trate a zavedenie expresného vlaku medzi Nitrou a Prievidzou, aby sa región obojstranne otvoril. Súčasťou nášho „Hornonitrianskeho desatora“ z roku 2017, z ktorého dodnes inšpiráciu čerpá aj samotný plán transformácie regiónu, bolo urýchlené dobudovanie R7, ako aj rekvalifikácia baníkov, či nadradenie ich zdravia nad zisky súkromnej spoločnosti, ktoré mali končiť zabalené v alobale.
Minulý rok v lete sme aj ostatným politickým stranám, ktoré prejavili ochotu riešiť problematiku regiónu ponúkli Hornonitriansku deklaráciu ako spoločný záväzok pre riešenie situácie v regióne. Pridali sa Oľano, Spolu a PS. Deklarácia mala súčasne nahradiť niektoré čiastkové, alebo rozporuplné iniciatívy, keďže zviesť sa na vlne chcel zrazu každý. Pomýliť si dotovanie výroby elektriny z domáceho uhlia s neexistujúcim dotovaním ťažby hnedého uhlia, či petíciou požadovať zastavenie zastavenej otvárky 12. ťažobného poľa, zbytočne znevažovalo odborne pripravené a dovtedy úspešne komunikované argumenty a riešenia.
Populizmus nad argumenty
Tak ako pri ekonomických témach, aj pri životnom prostredí sme dokázali, že najlepším receptom je zdravý rozum. A rozvaha. Hurá riešenia síce na krátky čas nadchnú, ale pri behu na dlhé trate, ktorým je aj záchrana našej planéty, majú efekt falošnej skratky. Nepríjemným prekvapením tohto druhu bola aj antikampaň pred eurovoľbami, keď populizmus doslova prevalcoval argumenty. Jednou z tém bolo znižovanie emisií skleníkových plynov. Súčasný cieľ na úrovni 40% do roku 2030 vychádza z realizovateľnej predikcie, a čo je dôležité, je trvalo udržateľný. Samozrejme zvyšovať ho je možné, avšak treba počítať aj s negatívnymi dôsledkami.
A to nielen na ekonomiku, ale aj na životné prostredie. Podstatou je totiž znižovanie produkcie skleníkových plynov. V priemysle, energetike, doprave… Toto sa dá dosiahnuť buď inováciami, alebo obmedzeniami. Oboje sú potrebné, ale za podmienky zachovania zdravej miery, osvety a ponúknutia alternatív. Ak totiž ľuďom prikážeme nejazdiť ráno do práce autom, no nezabezpečíme im alternatívu vo forme hromadnej dopravy, alebo cyklistického chodníka, reakciou bude veľmi rázne odmietnutie a krok späť. A tento si pri ochrane životného prostredia v čase dramatických zmien klímy naozaj dovoliť nemôžme.
Utopení vo vlastnej dokonalosti
Je veľmi jednoduché povedať, že ciele musia byť ambiciózne, avšak čím ambicióznejšie budú, tým viac zasiahnu do pohodlia ľudí, ktorí sa im o to viac budú brániť. A uvedomelá, či akčná menšina to žiaľ nepotiahne. Vytvoriť sa tiež môže mohutná protireakcia, ako sme videli vo Francúzsku. Na avizované zvyšovanie cien pohonných hmôt, ktorá mala byť zaťažená tzv. zelenou daňou, zareagovali najprv motoristi a potom nespokojnosť prerástla do obrovských a násilných protestov tzv. žltých viest.
Je tiež naivné očakávať, že Európska únia, ktorá sa na globálnej produkcii skleníkových plynov podieľa 10%, spasí tento svet tým, že sa utopí vo vlastnej dokonalosti. Alebo si opäť iba upravíme štatistiky tak ako v prípade exportu výroby vlastnej spotreby a teda aj emisií do tretích krajín?
V prvom rade by sme si teda mali pozametať pred vlastným prahom. A to aj naším slovenským. Náš klimatický plán bol Európskou komisiou vyhodnotený ako jeden z najhorších. Za nami bolo už iba Slovinsko.
No a v neposlednom rade, aj v rámci Únie stále nájdeme politikov popierajúcich klimatickú zmenu. Sú najmä v štátoch, ktoré nedosiahli životnú úroveň svojich západných súrodencov a tohto cieľa sa v mene ochrany životného prostredia nebudú ochotní vzdať. No a čo potom obyvatelia ázijských, či afrických krajín? OECD vypočítalo, že produkcia CO2 bude ešte najbližších 20 rokov rásť. Osem z desiatich najviac znečistených riek sa nachádza v Ázii, zvyšné dve v Afrike.
Keď 40 je viac ako 65
Viem, toto všetko sa nečíta dobre. Pre mnohých je preto jednoduchšie počúvať sľuby, ako otvoriť oči a pozrieť sa na realitu. V rámci kampane sme si napríklad vypočuli, že cieľom Európskej únie má byť zníženie emisií CO2 do roku 2030 nie o 40 ale o 65%, tak aby to bolo v súlade s Parížskou dohodou. Toto je žiaľ klamstvo, nič také sa v Parížskej dohode nenachádza, no v rámci antikampane je veľmi jednoduché konštatovať, že kým iní sú aj bez argumentov a vysvetlení za, v SaS sme proti. Pritom to, že takýto cieľ je nielen nereálny a kontraproduktívny, bez konkrétnych riešení a určenia dopadov, už počúvať nechce nikto.
Kľudne sme mohli povedať, že naším cieľom je nie 65%, ale 75, 85, alebo rovno 100! A nie v roku 2030, ale hneď budúci. Čo by sme tým však dosiahli? Krátkodobé nadšenie a potom prázdnotu. Problémy totiž treba riešiť s rozumom a hlavne trvalo udržateľne. Všetko čo robíme pre životné prostredie, totiž nerobíme pre seba, ale naše deti a deti ich detí. Ak prepálime štart, do cieľa nedobehneme nikdy.
Je teda ľahké obviniť stranu SaS z klimaskeptizmu pred voľbami, ale ako dokazuje reálna práca a výsledky za uplynulých 5 rokov, zelenú nemá SaS v logu len na parádu. Je za ňou množstvo práce pre životné prostredie a výsledkov, na ktorých sa zrazu chce zviesť každý.
*Autorom je poslanec NR SR a predseda komisie pre technologický rozvoj a inovácie.