Ekonomika Komentáre a názory

Komentár Juraja Miškova: Prekliate Mochovce mohli byť zlatým vajcom energetiky

Dostavba tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce pripomína nekonečný príbeh diaľnice do Košíc. Stavba, ktorá sa začala už v roku 1986 a po útlme sa znovu rozbehla v roku 2007 mala byť dokončená a do prevádzky spustená už v roku 2012, resp. 2013. Náklady behom rokov vystúpali z pôvodných 1,3 miliardy EUR na dnešných 5,4 miliardy EUR. A ani tento účet, napriek prísľubom vlády, nemusí byť ešte konečný.

Výstavbu sprevádzali viaceré podozrenia z možnej korupcie a klientelizmu, ale aj nekompetencia a veľmi netradičná štruktúra dodávateľských firiem bez generálneho dodávateľa, ktorú koordinovali Slovenské Elektrárne a taliansky ENEL s minimálnymi skúsenosťami s jadrom. V Taliansku po černobyľskej tragédii zastavili výrobu energie z jadra referendom a neskôr, napriek pokusom Berlusconiho vlády, ju už neobnovili. Oneskorenie a predraženie Mochoviac možno čiastočne pripísať na vrub aj mimoriadne sprísneným bezpečnostným opatreniam po havárii elektrárne v japonskej Fukušime.

Azda najvážnejší argument odporcov jadra, okrem obáv z bezpečnosti prevádzky jadrovej elektrárne, stojí na jej ekonomickej nerentabilite. Pri hrubom odhade sa pri trhovej cene 40 a prevádzkových nákladoch 20 eur za megawatthodinu a predpokladanej produkcii sedem miliónov megawatthodín investícia do Mochoviec vráti najskôr o 40 rokov, čo je na hranici predpokladanej projektovanej životnosti jadrovej elektrárne.

Avšak tento argument už o pár rokov nemusí platiť a energetický mix Slovenska, ktorý je dominantne vystavaný na jadre, sa môže nakoniec ukázať ako rozumný. Vplyvný český energetický analytik Michal Šnobr prišiel nedávno s pomerne kontroverznou teóriou, podľa ktorej za neočakávaným rastom elektriny, ktorá sa posledné dni na nemeckom trhu stabilne pohybovala nad 50 eur za megawatthodinu, je uvoľnenie “skrytej nemeckej brzdy” európskej snahe o reformu emisných povoleniek CO2, vďaka čomu stúpla ich cena za jediný rok zo 6 eur za tonu na dnešných 21 eur za tonu.

Jadrová elektráreň Mochovce mala byť dokončená do roku 2013. Zdroj: TASR

Zároveň, spoločne so silnejúcim tlakom kancelárky Angely Merkel na dokončenie plynovodu Nord Stream 2, vidí Šnobr snahu Nemecka vytlačiť trhovú cenu elektriny cez rast emisných CO2 povoleniek do cenovej hladiny, pri ktorej by už mohol byť zemný plyn – pri trhových cenách elektriny – alternatívou v nemeckom energetickom mixe, ako náhrada za zatváranie jadrových elektrární po roku 2022 a postupný útlm hnedouhoľných elektrární, ktoré patria k najväčším znečisťovateľom ovzdušia.

Samozrejme, realizácia takejto novej energetickej politiky by mala nesmierne dramatické dopady nielen na Nemecko a jeho obyvateľov, ale aj na susedné krajiny. Energetický mix zložený z nestabilných zelených zdrojov (vietor, slnko) doplnený spaľovaním zemného plynu by vyhnal cenu elektriny v Nemecku do výšin, o ktorých sa pred rokom nikomu ani nesnívalo. Pri uvedenom, a zatiaľ málo pravdepodobnom scénari by sa tak z uvedenia tretieho a štvrtého bloku Mochoviec do prevádzky razom stala veľmi výnosná investícia. Alebo: zlaté vajce slovenskej energetiky.

*Autor je bývalým ministrom hospodárstva SR.