Domáce Komentáre a názory

KOMENTÁR Je väčšia integrácia EÚ riešením?

V súčasnosti, v spojitosti s gréckou tragédiou sa hľadajú riešenia ako nabudúce predísť a zabrániť kríze takého rázu. V súvislosti s tým predstavitelia jednotlivých štátov vyslovujú rôzne názory na prevenciu alebo riešenie podobných situácii. Rovnako sa tak ku tejto problematike vyjadrili aj francúzsky prezident François Hollande a holandský minister financií a šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem. Obaja považujú za dôležitý krok v prospech prevencie hlbšiu integráciu v rámci Eurozóny. Presnejšie spoločný rozpočet a parlament, ktorý by uplatňoval demokratickú kontrolu.

Demokracia, ktorú v súvislosti s touto požiadavkou spomínajú má niekoľko vnútorných rozporov, pričom nie je neomylným nástrojom, avšak je veľmi dobrým ospravedlnením pre politickú svojvôľu. Práve pre ospravedlnenie spoločného rozpočtu a parlamentu. Je len veľmi ťažké si predstaviť že by obe tieto opatrenia mali v konečnom dôsledku zmysel a boli pre štáty eurozóny prospešné. Pravdou je, že by moc bola delegovaná na užšiu skupinu vládnucich ľudí, ktorí by mali moc nad väčšou skupinou obyvateľstva ako v súčasnosti. Avšak je vysoko nepravdepodobné, že by aj dokázali vyhovieť potrebám jednotlivých štátov. Keďže v súčasnosti sa väčšinou vôľa parlamentu zameriava na harmonizáciu regulačných a daňových politík a na pôde parlamentu si uplatňujú svoje zámery rôzne lobistické skupiny. Rovnako je otázkou kto by bol zvolený a ako do všemocného parlamentu a koľko moci by sa mu odovzdalo. Otázne by bolo či by si potom napríklad nemecký občan nechal diktovať politiku a rozpočet vo svojom štáte od gréckeho politika.

Z toho dôvodu je takúto integráciu nevyhnutné považovať za neželaný jav, ktorý by veci nevyriešil ale skomplikoval. Naopak politická moc by sa mala delegovať na nižšie miesta, ktoré by mali menšie právomoci a naopak vedeli by oveľa lepšie pochopiť situáciu vo svojej sfére vplyvu. Z toho by plynula aj konkurencia napríklad v daňovej politike, ktorá by pri hlbšie integrovanom systéme prakticky úplne zanikla. Pretože je nepravdepodobné, že by spoločný parlament schválil konkurencieschopnejšie opatrenia v prospech nejakého štátu. Samozrejme z toho vyplýva aj otázka, aká by bola váha hlasov jednotlivých zástupcov v parlamente.

Tieto opatrenia dvoch európskych predstaviteľov je možné považovať za výkriky do prázdna, ktoré skrývajú mnoho vnútorných problémov, a ktoré sú v konečnom dôsledku len ťažko zrealizovateľné, nie to ešte udržateľné. Na pôde eurozóny by naopak mali postupne silnieť hlasy po čare konkurencie a súťaženia, ktoré by priniesli viac osohu a menej krízových situácií.

Martin Lindák

analytik Nadácie F.A.Hayeka

matooooo