Komentáre a názory Top

Komentár Jána Bazovského: Smrť si kúpila lístok na autobus

Zdroj: archív Jána Bazovského

Smutná informácia o dopravnej nehode linkového autobusu a nákladného auta pri Nitre nepríjemne zasiahla do života mnohých ľudí a vyvolala emócie aj z dôvodu, že na jednom mieste v jednom okamihu vyhaslo príliš veľa ľudských životov. Je to jedno z rizík hromadnej prepravy osôb, ktoré, či chceme alebo nie, musíme z dlhoročných skúseností a štatistík jednoducho pripustiť. Keď som priebežne sledoval informácie o zisťovaní príčin tejto tragickej nehody, nadobudol som dojem, že niektorým unikla jej samotná podstata.

 

Mimoriadne udalosti nie sú súčasťou nášho každodenného života a vyžadujú si aj mimoriadne riešenia. Preto spravidla na mieste zasahujú všetky dostupné záchranárske zložky a podľa určených pravidiel koordinujú svoju činnosť či už pri samotnej záchrane ľudských životov alebo aj na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho životy a zdravie ďalších osôb alebo ich majetok. To, že k dopravnej nehode príde pár posádok hasičov alebo pár sanitiek, prípadne vrtuľníkov naviac, je pochopiteľné, lebo podľa situácie sa môžu aktívne zapojiť do záchranárskych činností. Ako však chápať správy o tom, že na miesto dopravnej nehody mieri ministerka vnútra, ministerka zdravotníctva, minister dopravy, ministerka školstva a dokonca po prerušení zahraničnej cesty aj sám predseda vlády.

Na slovenských cestách od začiatku roka zahynulo už 196 osôb – v priemere asi štyri na každý týždeň. V tomto kontexte by sa mala vláda mimoriadne schádzať po každom treťom týždni v roku a politici, hádam aj z poslednej straničky by, naopak, nemali svoje neosobné kondolencie zneužívať na predvolebnú kampaň, ale nechať si ich pre partajníkov po prehratých voľbách. No a ak by sa vláda na mimoriadnom zasadnutí predsalen zišla a jediným bodom by bolo vyhlásenie štátneho smútku – o ktorý predpokladám pozostalí ani nestoja – tak to je ten ukážkový príklad uniknutej podstaty. A aká by tá podstata mala byť?

Podľa doterajšieho vyšetrovania dopravnej nehody k nej došlo tak, že vodič nákladného auta nezvládol riadenie a narazil do bočnej strany autobusu, ktorý následne zišiel z cesty do priekopy a prevrátil sa. Pasívna bezpečnosť autobusov je kapitola sama o sebe, a preto ju radšej nebudem rozoberať. Je tiež predčasné tvrdiť, čo bolo príčinou nezvládnutej jazdy nákladného auta, ale určité možnosti a súvislosti sa analyzovať dajú. Skúsenosti a zručnosti vodiča, spôsob jazdy, technický stav vozidla, váha a rozloženie nákladu, poveternostné podmienky – to všetko sú okolnosti, ktoré sa mohli jednotlivo alebo v kombinácii podpísať pod príčinu tejto tragickej nehody a určiť aj jej mieru zavinenia. Skôr ako budem pokračovať ešte jedna poznámka,  a to že znalci budú určite skúmať aj to, či sa vodič autobusu mohol alebo nemohol svojou prípadnou reakciou vyhnúť kolízii. Ale vráťme sa k predpokladanému vinníkovi nehody.

Podľa veku by mohlo ísť o skúseného vodiča. Ten však vie, že pokiaľ sú vozidlá typu Tatra – vzhľadom na ich konštrukciu a rozloženie zadných náprav – preťažené, dochádza k odľahčeniu prednej nápravy a zníženiu priľnavosti pneumatík k vozovke. Zjednodušene, otáčanie volantom na zmenu smeru jazdy je menej účinné. To isté platí aj v prípade, že vôľa komponentov riadenia spôsobená opotrebovaním je taká vysoká, že počas jazdy dochádza k nesúmernému vychyľovaniu predných kolies zo smeru jazdy. Pri sypkom materiáli je rozloženie nákladu problematické, ale keď bolo – opakujem keď bolo preťažené – z akého dôvodu túto skutočnosť vodič akceptoval a napriek ohrozeniu bezpečnosti premávky s autom jazdil? Viedlo ho k tomu nedostatočné finančné ohodnotenie, strach zo straty zamestnania, vlastná ľahostajnosť a nezodpovednosť? Dá sa to zistiť veľmi jednoducho. Stačí sa ho len na to opýtať.

Pokiaľ by znalecké skúmanie potvrdilo zlý technický stav vozidla – čo je síce možné, no málo pravdepodobné – potom sa treba opýtať majiteľa vozidla prečo ho pustil do premávky? Na ideálnom povrchu cesty by sa technické problémy možno dali zvládnuť, no pri zhoršených poveternostných podmienkach sa takéto závady prejavia okamžite. Teória pravdepodobnosti pripúšťa aj ďalší výskyt preťažených nákladných vozidiel v premávke, ale koľko ich je v skutočnosti si netrúfne odhadnúť nikto.

Podstatou rokovania vlády by tak nemali byť vlajky spustené na pol žrde ale systémové riešenie kontrol preťažených vozidiel prenosnými váhami – najmä pri výjazdoch zo stavenísk, skladov, štrkovísk, lomov a podobne. A tiež treba porušenie pravidiel riešiť sprísnenými sankciami. Podstatou by malo byť vytvorenie takých podmienok v nákladnej doprave, aby prepravcovia (často ošklbaní víťazmi štátnych tendrov) nemuseli odvracať bankrot svojich firiem staručkými tatrami, lebo na nové nemajú. Podstatou by mali byť pravidelné previerky vodičov nákladných vozidiel zo zvládania spôsobu jazdy. A podstatou by mal byť záujem štátu postupne presúvať nákladnú dopravu z ciest späť na koľajnice. Ešte pred schválením obsahu mimoriadneho rokovania chcem pánom ministrom pripomenúť, že aj pre nezvládnutý spôsob jazdy si smrť na cestách pravidelne sadá k cyklistom, do osobných áut, dodávok, nákladiakov. Včera 13. novembra si kúpila dvanásť lístkov na autobus.

*Autor je dopravný analytik