Trojdňové blokovanie niektorých úsekov ciest na Slovensku – tzv. ostrý štrajk vodičov a majiteľov kamiónov združených v Únii autodopravcov Slovenska (UNAS) – vytvára dlhočizné kolóny vozidiel a dvíha mnohých vodičov od hnevu zo sedadiel. Skôr by však mali zodvihnúť úradníkov na ministerstvách zo stoličiek, lebo to tak vyzerá, že im prirástli k zadku. Naozaj nekričte a nenadávajte na kamionistov.
V médiách zástupcovia UNAS vysvetľujú svoje požiadavky síce viac emocionálne ako argumentačne ale základnou požiadavkou na budovanie kvalitných ciest zastupujú vlastne všetkých motoristov na Slovensku. Dnes zverejnili policajti štatistiku služby dopravnej polície za minulý rok. Z nej jednoznačne vyplýva, že diaľnice a rýchlostné cesty patria medzi najbezpečnejšie. Stalo sa na nich najmenej nehôd napriek najvyššej hustote premávky a len 3 skončili tragicky. Dvoj a viacprúdové diaľnice a rýchlostné cesty s mimoúrovňovými križovatkami poskytujú plynulú a bezpečnú jazdu aj preto, lebo pri predchádzaní nemusia vodiči dávať prednosť vozidlám idúcim v protismere. Klasickým príkladom je výstavba rýchlostnej cesty R1 Pr1bina od Nitry po Tekovské Nemce. Na Zlatomoraveckej ceste nebol mesiac bez usmrtených osôb pri dopravných nehodách a po jedenásťročnej prevádzke Pr1biny zahynuli na nej len dvaja vodiči.
Poslednou kvapkou do pohára trpezlivosti bolo zverejnenie auditu NKÚ, ktorý konštatoval nehospodárne nakladanie finančných prostriedkov získaných z výberu mýta od roku 2010. Samotné rozdeľovanie v pomere 45 % pre prevádzkovateľa a ostatok pre štát je nielen na zrušenie zmluvy, ale aj trestné stíhanie všetkých, ktorí to vymysleli, podpísali a aj tých, ktorí to prijateľným spôsobom a v čo najkratšej dobe nezrušili.
Ďalšou kapitolou je prerozdeľovanie financií, ktoré z mýta získal štát. Podľa zistenia NKÚ len 10 percent z tejto hodnoty investuje štát cez svoju akciovku Národnú diaľničnú spoločnosť do výstavby nových diaľnic. Podľa vyjadrenia pracovníka sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií ministerstva dopravy zvyšných 35 percent využíva NDS na opravu a údržbu už postavených diaľnic. Tento veľký nepomer je v príkrom rozpore s informáciami z dokumentu Vybrané projekty diaľnic a rýchlostných ciest … kde je okrem iného uvedené, že v roku 2018 je rozpracovaná príprava až na 302 km diaľnic a rýchlostných ciest. Z neprehľadného množstva finančných údajov a čísel som vybral pár priamo súvisiacich s témou.
Na webovej stránke NDS je dostupná tabuľka výberu mýta od roku 2015 do roku 2018 s výhľadom až do roku 2020.
Za šesť rokov sa vyberie na mýte 1 miliarda 226 miliónov eur. Z nich 674 miliónov fakticky pre NDS. Tých 10% na výstavbu za šesť rokov je 67,4 milióna čo vystačí tak na pár kilometrov. So 600 miliónovým balíkom na opravu a údržbu sa už celkom dobre operuje a rovnaký zdroj uvádza nasledovné údaje.
V celkovom súčte je to takmer 461 miliónov eur. Zdá sa vám, že v porovnaní s percentuálnym pomerom 600 miliónov niečo nehrá? Tak uvediem ešte jeden údaj zo stránky NDS. Celkové náklady na údržbu v roku 2018 celej diaľničnej siete a rýchlostných ciest predstavovali len niečo vyše 26 miliónov eur. Takže asi tých zvyšných 60 miliónov z plánovaného rozpočtu išlo na opravu. Keby sme za 6 rokov brali priemerné náklady na údržbu priemerne hneď 30 miliónov, tak investície do opravy by museli dosiahnuť 420 miliónov. Nie len mne, ale aj kamionistom sa to príliš nezdá.
Cesty sa dajú stavať aj z iných zdrojov, eurofondov, pomocou verejno-súkromného partnerstva (PPP) ale hlavne aj zo štátneho rozpočtu. Namiesto záveru len všeobecne známe konštatovanie – že Národná diaľničná spoločnosť je najväčším investorom v dejinách Slovenskej republiky. Len škoda, že to málokde vidieť.