Blud rysy svoje přikryl zlatem,
jak chytré hádě mih se chvatem,
zříš křivou cestu jeho blátem.
A neřestí, skvrn plné tahy,
hned opuštěné dobré snahy,
začátky pěkné, v koncích záhy.
Chris Lamb : „Do vlastního alba.“ Preklad Jaroslav Vrchlický.
Slovné spojenie „white trash“, teda „biely odpad“, pravdepodobne vzniklo medzi čiernymi otrokmi v USA, ktorí takto označovali chudobných belochov. V Európe sa toto pomenovanie ujalo v 70. rokoch minulého storočia pre sociálnu vrstvu žijúcu zo sociálnych dávok. Uvádza sa, že napr. v Nemecku tvorí „white trash“ asi 8% obyvateľstva. V širšom ponímaní sú v USA „white trash“ definovaní aj ako „bieli leniví a nevzdelaní chudobní“.
Ten nadpis, samozrejme, vôbec nie je lichotivý. Ani pravdivý. Ja sa vôbec necítim byť bielym odpadom Je presne tak pravdivý, ako keď si na FB tisíce vypisovali „Je suis Charlie“ po tom, ako islamisti postrieľali členov redakcie Charlie Hebdo. Aj keď niektorí sme s nimi nesúhlasili, ctili sme si ich slobodu písať a karikovať a odsúdili sme tých, ktorí zabili. Opakujem, ctili sme si ich slobodu voľby.
Tí, ktorí si následne vypisovali na svoje FB statusy „Je suis Charlie“ sa necítili byť redaktormi Charlie Hebdo. Veľká väčšina z nich možno ani nevedela, čo to Charlie Hebdo je. Solidarita na diaľku má však viacero výhod – je „cool“. Je „in“. No, a ďalšie cudzie slovo mi nenapadá, takže – je pohodlná, bezpečná. Je to niečo podobné, ako keď dnes poviem – dolu s Kim Čong-unom! Kim sa nezatrasie, v Severnej Kórei nebude viac jedla a mňa nezavrú do pracovného tábora. Lepšie povedané, nepopravia. Nie. Ja som biely odpad nie zo solidarity s americkými voličmi, ktorí zvolili Trumpa. Ja som sa iba rozčúlil a chcem byť biely odpad. Prečo? Tak si predstavme, že by som v r. 2008 napísal, že Baracka Obamu zvolil „čierny odpad“. Alebo „homosexuálny odpad“. Alebo „hispánsky odpad“. Asi by som umrel. Od hladu, vynervovaný, možno by ma zlynčovali. Dnes je výraz „biely odpad“ terminus technicus pre voličov Donalda Trumpa a im podobným. Aby sme neprepadli omylu – ja tu nejdem bojovať za Trumpa, ani proti nemu. Len mám plné zuby užitočných idiotov, klamárov a manipulátorov.
Niekoľko týždňov čítam náreky. Katastrofické predpovede. Niektoré naozaj bez štipky logiky a morálky. Ako napríklad prvú reakciu jedného z komentátorov New York Times, ktorý si zauvažoval nad tým, či uznať, alebo neuznať výsledky amerických prezidentských volieb. Nakoniec uznal, že uznať. No, hotová katastrofa. (Ale NYT sa neskôr aspoň ospravedlnili.) Alebo – zo Slovenska zaznel „mohutný“ hlas, že Amerika si zvolila „paródiu amerického sna“. Väčšiu kravinu dokázali vyprodukovať snáď už len členovia jedného slovenského JRD, keď poslali vtedajšiemu americkému prezidentovi Lyndonovi Johnsonovi rezolúciu, odsudzujúcu vojnu vo Vietname. Na záver tej rezolúcie napísali: „Proti tejto rezolúcii je možné odvolať sa do 7 dní.“ Skrátka, tie slovenské reakcie sú trápnejšie, ako keď sliepka chce lietať ako orol… Takže asi tak. Nie, nie, milí čitatelia. Toto je čistá hystéria. Toto je čistá ľavicová hystéria, ktorá zaňuchala, že jej idol, stotožnený so Sochou slobody, je zároveň aj boh Janus a zrazu ukázal druhú tvár. Zrazu zistili, že to povestné „WC pre sexuálne menšiny“ prestane byť jedným z hlavných problémov západného sveta.
Stalo sa totiž niečo, čo sa muselo stať. Jednoducho voliči využili všeobecné volebné právo. To, ktoré je mantrou liberálnej demokracie. Zrazu nám títo pribrzdení ľavičiari však chcú povedať, že ono by sme ho nemuseli zasa brať až tak vážne… O čom inom sú špekulácie New York Times? Až tragicky komický je nárek jedného nášho komentátora, že Trumpova manželka sa pred rokmi fotila nahá. To Hillary je naozaj iná káva. Po tom, ako si jej manžel nechal v Bielom dome vyfajčiť, sa ho ešte zastávala! Takto si zaznamenala manželka Tonyho Blaira rozprávanie H. Clintonovej o afére Lewinská: „Od chvíle, keď sa chopil úradu, okamžite sa na nás vrhla všetka špina, začali o nás vymýšľať odporné lži a dorážať na nás.“ (Daniel Halper, Clintonovci s.r.o., Albatros media, str. 39.) No, aspoň v tom sa nemýlila, že Lewinská naozaj „dorážala“…
Niektorí naši žurnalisti (inak, zhruba ide o tzv. „Me Me Me generation“) nás presviedčajú, že by sme mali rešpektovať volebné rozhodnutie, ale len ak ľudia volia zodpovedne(!) Takže: vybraní slovenskí novinári vytvoria kolégium arbitrov, ktoré bude hodnotiť, či voliči v tom ktorom štáte na Zemi volili zodpovedne, alebo nie. Vážení, vy ste neboli schopní ustrážiť ani to, aby sa v tomto štáte nekradlo a aby u nás doma nevládla luza. Tak čo sa preboha montujete do USA!?
Chápem ich. Im sa zrútil svet. Zrútilo sa všetko, čomu verili a najmä – na čo sa spoliehali. Nejdem tu vypisovať, že sa im zrútili zdroje financovania. Lebo, keby to aj bola pravda, nebola by to pravda. Keby tieto ľavicové názorové úderky aj niekto naozaj financoval, o čom nič neviem, aj tak neprestane. Lebo, ako ste si možno všimli, pre nich je názorová polemika – boj. Oni bojovali a bojujú. Ich rétorika je rétorikou boja. To nie je diskusia názorovo rovnocenných partnerov. Napríklad – v jednej televíznej diskusii som dostal výčitku, že som netolerantný extrémista. Toto nie sú slová dialógu, toto sú slová odsúdenia a inkvizičného zatratenia. Tak, ako inkvizícia bojovala s diablom a čarodejnicami, aj oni bojujú. A používajú podobný slovník. Mimochodom – prečo ma takto označili? Lebo som si dovolil položiť otázku pri problematike adopcií detí homosexuálnymi pármi. Moja otázka bola, čie práva máme uprednostniť? Prirodzené právo dieťaťa na otca a matku, alebo právo dvoch homosexuálov na dieťa? Samozrejme, miešali sa tu dve práva – to prvé, nadradené prirodzené právo dieťaťa, a to druhé, niektorými krajinami kodifikované, nie však prirodzené, ale umelé (občianske?) právo. Vzhľadom na to, že odpoveď bola aj pre najväčšieho zástancu takýchto adopcií logická, že práva dieťaťa sú nad právami homosexuálnych párov na adopcie, radšej nediskutovali, ale zaútočili. Preto tvrdím, že to je boj. Ich boj. Pritom, paradoxne, ja proti homosexuálom naozaj nič nemám. Dokonca, mám dosť takých známych a dokonca, ani nevnímam, že sú homosexuáli. Vnímajú to iba tí, ktorí ma pozorujú, či to vnímam. Choré.
Teraz musím povedať, prečo som nechcel, aby voľby vyhrala Hillary Clintonová. Je verejne známe, že tlačila na prezidenta Obamu, aby vyhlásil nad Sýriou bezletovú zónu. Na prvý pohľad nevinná veta. Čo však je za ňou, to už vôbec nevinné nie je. V Sýrii sú dnes na pozvanie Asada ruské vojenské sily. Lietajú tam ruské stíhačky a bombardéry, helikoptéry. Teraz si predstavme, že by USA vyhlásili nad Sýriou, alebo jej časťou, bezletovú zónu. Nad suverénnym územím inej krajiny. Čo by sa asi stalo? Rusi by to rešpektovali? No, to asi veľmi ťažko. A čo by sa asi stalo, keby USA zostrelili ruské lietadlo? Tu je pes zakopaný. Rusi by nemohli neodpovedať. Nebola by to diplomatická nóta. Tá by asi prišla hneď po vyhlásení bezletovej zóny. Bol by to protiúder. Vojenský. Kde by sa to asi tak skončilo? 3. svetovou vojnou? Alebo nie? Kto na toto pozná odpoveď? Viac menej isté je však to, že Clintonová, ako prezidentka, by tú bezletovú zónu vyhlásila. To totiž nebol predvolebný sľub. Opakujem, ona už na Obamu tlačila, aby to urobil. Tak prečo by to neurobila, keby konečne mala tú moc? Tých otázok „prečo“ je viac. Prečo ju tesne pred voľbami „potopila“ FBI? Bola to Trumpova hra, alebo pud sebazáchovy? Nie, nemyslím si, že Trump je lumen. Ale mám obavu, že Putin mal pravdu, keď po amerických voľbách povedal, že sme unikli vojne. To naše „prečo“ je aj o tom, prečo aj o týchto zámeroch Clintonovej nepísali naše médiá (česť výnimkám)? Nie že by sme to vedeli zmeniť. Ale keď písali o Trumpových aférkach spred niekoľkých desaťročí, možno mohli spomenúť aj takúto „drobnosť“. Lebo sa mohlo stať, že svet by naozaj vyzeral inak.
Jeden z mojich najlepších kamarátov je liberálny Žid, žije v New Yorku. Má za sebou jednu ťažkú chorobu a s druhou, ešte ťažšou, bojuje. Je pôvodom Slovák a raz sme sa tak bavili o spoločnej minulosti a reč došla aj na to, kto a kde mal akú priateľku. V spomienkach sme prešli pomaly celé Slovensko, aj Čechy. Dokonca aj v Červenom Kláštore sme sa našli! Hovorím to preto, lebo je to jedna z najkrajších častí Slovenska a v takom prostredí Vám to skrátka nedá. No a tento americký liberálny Žid mi raz zahlásil, že má plno kamarátov gayov a že keď bude treba, pôjde kvôli nim na barikády. Čo ma samozrejme rozosmialo, keďže sa bez barly nepohne a na jedno oko je už slepý. Takže som mu musel povedať, že na tie barikády pôjdem s ním. Ale že z nich zleziem, keď budú chcieť adopcie. A tento americký liberálny Žid mi na to povedal, že v tom prípade aj on zlezie z tej barikády so mnou! Čo tým chcem povedať? Že aj zarytí heterosexuáli, liberáli, konzervatívci, ale so zdravým rozumom, pôjdu na barikády, keď bude niekto prenasledovať homosexuálov len preto, že sú „prihriati“. Ale že z nich zlezú, keď prekročia hranice zdravého rozumu. A tu sme, milý čitateľ, čitateľka, narazili na gró problému. Problém totiž nie je v právach menšín. Problémom je ich neustále nabaľovanie až do nezmyselných rozmerov. Hranice týchto nezmyselných rozmerov možno v niektorých prípadoch dokonca presne určiť. Sú v prirodzených právach a základných ľudských právach. Ak chce niekto na úkor najmä prirodzených práv (resp. základných ľudských práv) pretláčať politicky stanovené práva – to je ten príklad práv dieťaťa a adopcií, nastáva problém. Verejnosť samozrejme nemusí nič tušiť o prirodzených právach. Vzhľadom na to, že tieto máme do istej miery „geneticky“ zakódované, dokáže ich však veľmi citlivo vnímať. Takže citlivo vníma aj ich obmedzovanie. Ľavicové elity urobili kardinálnu chybu v tom, že začali miešať prirodzené práva s právami niektorých menšín a – snažili sa ich dať na jednu úroveň, resp. čo je ešte horšie, tie druhé nadradiť nad prirodzené! Tu nastala definitívna rozluka s tým, čo zvykneme nazývať „zdravý rozum“. A ďalej – tie isté elity pri presadzovaní menšinových práv zabudli na to najdôležitejšie. Na vyžadovanie plnenia si povinností. Presne o tomto je nespokojnosť väčšinového etnika na Slovensku s Rómami, keď väčšinové etnikum vidí, že od Rómov sa nevyžadujú povinnosti v tej miere, ako od väčšinového etnika, pričom sú však príjemcami sociálnych dávok. Jeden z dôvodov je aj to, že povinnosti sú od nich niekedy nevymožiteľné! Presne o tomto je aj odpor voči imigrantom. Dostali sme sa do štádia, že občania EÚ majú biometrické pasy, ale zrazu tu máme státisíce imigrantov bez dokladov, o ktorých nič nevieme. Podvedome to samozrejme väčšinová populácia vníma ako nespravodlivosť a navyše, s týmto pocitom nespravodlivosti, sa ešte o imigrantov musí postarať. Ale samozrejme, toto sú iba dielčie dôvody, ktoré nezohľadňujú kultúrne a náboženské rozdiely. Ľavicovo-liberálne elity zlyhali v tom, že tieto problémy ignorovali, naopak, svoje názory mocensky pretláčali. Niektoré média v tomto nezmyselnom procese zohrali negatívnu úlohu až do tej miery, že ako ukázali americké voľby, voliči ich prestali vnímať, resp. veriť im.
Európa, teda jej časť, podľahla panike. „Hrozí“, že v Rakúsku vyhrá prezidentské voľby tzv. nacionalista Norbert Hofer. „Hrozí“, že v Holandsku budúci rok vyhrá parlamentné voľby Strana slobody známeho odporcu islamu Geerta Wildersa. „Hrozí“, že prvé kolo francúzskych prezidentských volieb vyhrá Marine Le Penová. „Hrozí“, že v Nemecku sa dostane do parlamentu AfD, ktorú označujú za krajnú pravicu, extrémistickú, populistickú, atď. „Hrozí“, že Kotleba v ďalších parlamentných voľbách získa viac, ako v posledných. Atď., atď… Skrátka, samé „hrozby“, až sa ide hlava z toho doľava pomotať. Lenže oni, tí, ktorí si hovoria liberáli (ale nedajte sa mýliť, je to krajná ľavica) si za to môžu úplne, ale úplne sami. Prečo? Lebo:
Selektívne si vyberajú menšiny. Neviem podľa akej logiky. O právach a problémoch imigrantov, LGBTI nájdete každý deň niekoľko správ, vyjadrení, komentárov, aktivít aktivistov a NGO. Dlho, dlho som ich však nepočul hovoriť nič o problémoch, napríklad, osamelých matiek. Prečo? Nezaujímavá menšina? Ekonomicky slabá? Prečo? Lebo tie ženy nešli na potrat a dnes majú dve zamestnania, aby uživili svoju neúplnú rodinu? Prečo sa nevenujú napríklad aj tejto menšine, ktorá je určite väčšia ako LGBTI a určite má aj väčšie problémy! Nikto to nefutruje peniazmi? Nikto z vonku na tom nemá záujem? Nemajú záujem na tom ambasády? To iba ako príklad, kam sa mimo realitu dostali. Ľudia však tento únik z reality podvedome vnímajú. Ako to povedal jeden americký farmár, tuším to bolo vo Fox News, to už si naozaj nepamätám, ale nie je to podstatné: „Riešia WC pre sexuálne menšiny, ale neriešia naše problémy.“ Samozrejme, nikto so zdravým rozumom neuverí, že keď sa muž cíti byť ženou, môže chodiť na ženské WC či šatne – aspoň teda nie dovtedy, kým sa mu medzi nohami hompáľa penis (New York, od marca 2016). No, keby to takéto hovädo (alebo krava?) urobilo mojej 18 ročnej dcére, ako biely odpad by som ho nakopol niekam, až by letel do svojej šatne.
To, čo niektoré médiá robili po amerických voľbách, naženie ešte viac voličov do náručia ich „extrémistov“. Čo? Skrátka spochybňovali demokratické mechanizmy. Spochybňovali povinnosť uznať výsledok týchto volieb. Spochybňovali základy ideológie, na ktorú sa doteraz odvolávali. Spochybňovali rovnosť ľudí, za ktorú roky bojujú. Chcú rovnosť homosexuálov, transsexuálov, imigrantov, Rómov a pod. A zrazu – spochybnia legitimitu volieb tým, čo nazývajú „biely odpad“, lebo špekulujú, či vôbec takéto voľby uznať! Inak povedané, spochybňujú voľbu obrovskej masy voličov! V ich očiach majú obrovský handicap – sú to väčšinou kresťania a bieli heterosexuáli. Čo chcú dosiahnuť takou logikou? Spravodlivosť? Lepší svet? Ich svet? Aký je ten ich svet? Rodový svet neviemkoľkých pohlaví? Multikulturálny svet neintegrovaného a neintegrovateľného islamu? Svet, kde biely odpad dotuje menšiny? Svet, kde právo obchádza tých, ktorí notoricky nepracujú a sú chránení svojou rasou? Napríklad tým, že sú Rómovia? Toto čo je za svet? Toto je svet na hlavu obráteného nacizmu. Toto je svet diktatúry rovnostárstva a diktatúry zneužitej pozitívnej diskriminácie. Toto je svet diktatúry likvidovania základov našej civilizácie. Ale toto je ešte stále židovsko-helénsko-kresťanská civilizácia! Toto nie je moslimská civilizácia. Toto nie je civilizácia menšín. Toto je civilizácia, ktorá dnes menšiny akceptuje a pomáha im. Toto však musí ostať civilizácia, ktorá je hrdá na svoje korene a ktorá ich nevymení.
Viac ako 2tis. ročný vývoj tejto civilizácie nemôžete za deň vymeniť a tvrdiť, že multikulturalizmus je normálny. Nie je. Normálne je akceptovať cudzie kultúry.
Nemôžete tvrdiť, že dievčenské WC je aj pre chlapcov, ktorí si myslia, že sú ženy. Nie je. Normálne je chápať takýchto ľudí a pomôcť im.
Nemôžete tvrdiť, že rómsky problém sa rieši aj tak, že naženiete neočkované rómske deti bez základných hygienických návykov do tried s bielymi deťmi a nazvete to integrácia. Ani toto nie je normálne! Normálne je vytvoriť pre takéto deti podmienky a triedy, kde dostanú primeranú výchovu, primeraný prístup a vzdelanie!
Nemôžete tvrdiť bielej žene, ktorá pracovala 45 rokov že je v poriadku, ak má nižší dôchodok, ako Rómka, ktorá nepracovala nikdy a iba rodila! Nedá sa neriešiť kriminalita tohto etnika a tvrdiť bielemu obyvateľstvu, že to má strpieť, lebo sa s nimi nedá nič robiť! Toto sa skrátka nedá! Potom sa nečudujte, že k moci sa dostanú tzv. „extrémisti“. Tí extrémisti totiž nemusia pohnúť ani prstom. Lebo vy im voličov priam nadháňate! Čo ste si mysleli, že ľudia Vám zožerú, že normálne je nenormálne a nenormálne je normálne?
Že extrémista je ten, kto to odmietne uznať?
Že extrémista je ten, kto nechce pochopiť, prečo má jeho 40 rokov zamestnaná matka nižší dôchodok, ako 40 ročná Rómka?
Že extrémista je ten, ktorého naserie, že mu Rómovia vykradnú úrodu a polícia mu povie, že sa s tým nedá nič robiť?
Že extrémistický je bezdetný pár, ktorý roky čaká na možnosť adoptovať si dieťa a zrazu si prečíta, že dvaja chlapi si adoptujú decko a pretŕčajú sa s ním v novinách?
No, ak toto je extrémizmus, potom sa čo najrýchlejšie porúčajte. Tam, kam nás svojho času posielali vaši duchovní otcovia Lenin a Engels – na smetisko dejín a neotravujte tu vzduch. Lebo nie my, ale vy ste extrémisti. Iba extrémista totiž môže tvrdiť, že on vie, čo je správne a politicky korektné a väčšina národa je biely odpad, keď to nechápe. Iba extrémista môže tvrdiť, že pohlavie si možno vybrať, bez ohľadu na to, čo máte medzi nohami. Iba extrémista môže tvrdiť, že dvaja chlapi a dvojročné dievčatko sú normálna rodina. Iba extrémista môže do Európy pustiť milión Moslimov, o ktorých vôbec nič nevieme! Nie, nie. Konečne treba nabrať odvahu a povedať, že ste sa zbláznili. Ste vymletí blázni, ktorí chcú zaviesť do tohto sveta anarchiu. Ste blázni, ktorí chcú z tohto sveta urobiť nepodarenú paródiu Brassovho Caligulu. Nie, nie ja som blázon. Nie ja som netolerantný. Ani môj biely odpad. To ste vy. Kvôli vám budú ďalšie a ďalšie volebné „prekvapenia“. Nakoniec sa ale všetko zmení. Slovám sa vráti ich význam. Normálne ostane normálne, nenormálne bude nenormálne a extrémisti budete vy. Nie za trest, ale preto, že ste nimi už teraz. Viete, kde ste sa demaskovali? Keď ste začali spochybňovať demokratickú voľbu. Spochybňovali ste ju v mene svojej „osvietenosti“. Svoju „osvietenosť“ ste nadradili nad legitímnu voľbu voličov USA. To je spupné. Tušíte, čo by sa stalo, keby sa naozaj v USA rozhodli, že nebudú akceptovať výsledky volieb? Prečítajte si ich portály. Dočítate sa tam, že s veľkou pravdepodobnosťou by nastala občianska vojna. Lebo čo iné by ste čakali od „bieleho odpadu“, keď ho niekto chce podviesť? Uvedomte si:
Že Amerika nie je taká, akú ste si ju vysnili, ale je taká, že Trump bude prezident (mimochodom, vy sa nebojte Trumpa, vy by ste sa mali báť jeho viceprezidenta, keď už sme pri tom).
Že prezidentkou nebude Clintonová.
Že Holandsko je také, že Wilders možno vyhrá voľby. Čo budete robiť potom? Holanďania budú tiež biely odpad?
Že sa Marina Le Pen a Francois Fillon asi dostanú do druhého kola prezidentských volieb. Francúzi budú biely odpad?
Že Hofer asi vyhrá v Rakúsku prezidentské voľby. Rakúšania budú biely odpad?
Že „Alternatíva pre Nemecko“ (AfD) sa dostane do Bundestagu. Nemci budú biely odpad? (Mimochodom, jadro AfD tvoria nemeckí akademici…)
Kde to skončí? Kto ostane? Kto nebude bielym odpadom? O tom rozhodujete vy? Toto je šialenstvo. Toto je šialenstvo neomylnosti, netolerantnosti, spupnosti a nedostatku pokory. Je to najmä šialenstvo ignorovania demokracie. Preto ste extrémisti a ja bielym odpadom.
Zmierte sa s rôznorodým a nie uniformným svetom, zmierte sa s tým, že sú tu belosi, heterosexuáli…, zmierte sa s tým, že kresťanstvo a islam môžu žiť vedľa seba, ale nie pomiešane, že islam neprijme kresťanskú kultúru a naopak. Skrátka je to tak. Svet je pestrý, v tom je jeho krása. Tak ho takým nechajme. Viete čo vznikne, keď všetky farby spektra vylejete do vedra a zmiešate? Nudná šeď.
Robme všetko pre to, aby tento svet bol tolerantný. Aby moslim toleroval kresťana a naopak. Aby heterosexuál neprenasledoval homosexuála. Sila demokracie je v tolerancii a nie v menení podstaty toho, z čoho vyrástla. Kým však vy budete tým, čím ste doteraz, ja budem biely odpad.
Ftoto: Archív Jána Baránka