BRATISLAVA – Strana Mariána Kotlebu prišla do parlamentu s návrhom zákazu vysielania reklamy v čase, keď televíziu sledujú deti a mládež do 18 rokov. V tomto prípade nie sú dôležití ani tak predkladatelia, keďže už podľa reakcií na sociálnych sietiach je zrejmé, že návrh zákona zaujal aj ľudí, ktorí s ĽSNS nesympatizujú. Preto v tomto komentári nebudem riešiť Kotlebovcov, ale samotný zákaz reklamy pre deti.
Je reklama niečo zlé?
S reklamou a ostatnými marketingovými činnosťami sa spájajú rôzne predsudky. Zvykne sa hovoriť, že „dobrý výrobok reklamu nepotrebuje“, alebo „reklama je klam“. V skutočnosti z jazykového hľadiska slovo reklama nie je v slovenčine odvodené od slova „klam“ či „klamať“, ale pochádza z latinského clamare, teda kričať, volať. A preto ja, čoby človek so skromnými skúsenosťami z tohto odvetvia, vnímam reklamu a marketing najmä ako formu komunikácie so zákazníkom.
Totiž, aj dobrý výrobok naozaj potrebuje reklamu a to ako na miestnej, tak aj na národnej úrovni. Ak si napr. založíte vo svojom mestečku reštauráciu, ťažko v prvopočiatkoch vyžijete z toho, že ste dobrí. Dobrá povesť sa ústnym podaním rozšíri možno po pár rokoch. Cieľom reklamy nie je klamať, ale byť počutý a videný. To však neznamená, že mnohí inzerenti v reklame naozaj neklamú a nezavádzajú a proti ním je potrebné bojovať (napr. prostredníctvom Rady pre reklamu). No reklama by nemala byť považovaná apriori za niečo negatívne.
Reklama sa k deťom aj tak dostane
Návrh zákona hovorí o zákaze vysielania reklamy tridsať minúť pred a tridsať minút po odvysielaní programu pre osoby mladšie ako 18 rokov. Slovensko má už niekoľko rokov pomerne exotický zákon, ktorý prikazuje televíziám označovať všetky programy minimálnym vekom osôb, pre ktorý sú vhodné. Aj preto vieme, že deti sledujú televíziu aj v čase, keď sa vysiela program, ktorý nie je pre ne určený. A teda, deti sledujú televíziu po celý deň a je prakticky nemožné, aby sa reklama k ním nedostala.
Nehovoriac o tom, že návrh zákona hovorí len o televíznej reklame. Bolo by naivné sa tváriť, že keď zakážeme reklamu deťom, ona si ich nenájde cez internet či bilbordy. Pritom je nezmyslom zakazovať reklamu, ktorá je hoc aj cielená na deti. Stále sa totiž vychádza z predpokladu, že cieľom reklamy je klamať a manipulovať a vnútiť ľuďom hlúposti. Pritom je dávno dokázaný fakt, že deti majú oveľa lepší cit pre to, čo je autentické a čo nie.
Zákazom reklamy teda nedocielime to, že deti budú menej klamané a manipulované, ale akurát menej informované.
Jakub Nedoba, Foto: archív autora
Autor je predsedom o.z. Mladí liberáli