Domáce Komentáre a názory

Komentár Jakuba Nedobu: Slovensko po krajských voľbách nesčervenelo a ani nezhnedlo

BRATISLAVA – Média mali pred voľbami jasno. Opozícia je mimo, SaS nomináciou Drobu je mimo relity a na župné voľby rezignovala. Pravica proti skúseným regionálnym politikom ako Mikuš, Chudík či Blanár postavila politikov druhej kategórie. Stávkové kancelárie dávali rovnaký kurz na Luntera aj Kotlebu. Práve kandidáti ĽSNS (tzv. kgáliky) mali zahltiť krajské zastupiteľstvá. Bolo to jasné každému, aj Eduardovi Chmelárovi. No po voľbách je všetko inak.

Začiatkom roka súčasná vládna koalícia v spojenectve s Kotlebovou stranou zmenila ústavu a zaviedla jednokolové krajské voľby. Malo to pomôcť k zabetónovaniu súčasných županov, čo vyhovovalo smerákom, no najmä Kotlebovi.

Márne sa teraz führer ĽSNS čertí, že sa proti nemu spojili všetci „sorosovskí“ kandidáti. Môže si za to sám, lebo nebyť jednokolovej voľby, mohol byť stále na čele kraja. Pri dvojkolovej voľbe by sa zrejme všetci nekotlebovskí kandidáti do krvi posekali a pred druhým kolom by už dva týždne nestačili na upokojenie atmosféry, spojenectvo by nepôsobilo autenticky.

Kotleba si môže za neúspech sám aj šírením konšpiračných hovadín. Ak má všetkých na výplatnej listine Soros, kto nám zaručí, že neplatí aj jeho? „Ak by voľby mohli niečo zmeniť, dávno by ich zakázali“. Prečo potom voliť Kotlebu, keď je dávno rozhodnuté? Keď sú všetky strany nanič, načo voliť straníkov za ĽSNS? Kotleba tak dostal o 25-tisíc hlasov menej ako v druhom kole volieb pred štyrmi rokmi. Keď bola účasť skoro polovičná. Ak by bola jeho práca na župe naozaj taká skvelá, ľudia by ju pociťovali a ani antikampaň zapredaných médií by ich nezviedla zo strany pravdy. Z 337 kotlebovských kandidátov do krajských zastupiteľstiev uspeli len dvaja – Kotleba a Uhrík.

Ak niekomu jednokolová voľba naozaj pomohla, bola to roztrieštená pravica. Martin Poliačik deň po voľbách napísal: „Inak, pre mňa je jedným z hrdinov včerajšej noci Ľubomír Galko. On za SaS vyjednával koalície naprieč celým Slovenskom, podporoval všetkých kandidátov, chodil na spoločné tlačovky všade, kde bolo treba a udržoval niekde aj krehké spojenectvá pokope, aby sa dobrá vec podarila.“

Veru, ta neschopná opozícia, z ktorej si Fico robí trhací kalendár a ktorú už spasí snáď len Progresívne Slovensko, sa nakoniec dokázala spojiť. Narozdiel od súčasnej koalície, ktorá išla proti sebe, keď najmä Andrej Danko trápne nominoval aj vlastných kandidátov za županov, ktorí končili na posledných miestach. Spojená pravica sa ponúkla ako alternatíva k Smeru a uspela.

Denník N pripomenul, že najviac poslancov získalo KDH. Je to pravda a toto je najlepší dôkaz, že tzv. tradičné strany majú zmysel.  Nielenže ich veriaci voliči žijú komunitným spôsobom života, a svojich známych z kostolov napokon zvolia vo voľbách. Tradičné strany si budujú svoju členskú základňu dlhodobo a preto nemajú problém obsadiť kandidátku v komunálnych či krajských voľbách. Nemusia kandidátov ťahať na poslednú chvíľu z klobúka, ako SaS a OľaNO. Pre tieto dve strany je preto úspech KDH výzvou, aby sa aj oni viac otvorili novým straníkom.

Dalo by sa hovoriť aj o jednotlivých víťazných županoch ako o samostatných príbehoch úspechu. Napr. o podceňovanom Jurajovi Drobovi, kde Smer urobil maximum, aby zvolený nebol. Každý jeden z ostatných kandidátov by vládnej strane vyhovoval. Pravicové hlasy sa mali roztrieštiť, aby vyhral Ftáčnik. Preto sa aj z politického smetiska vrátil Daniel Krajcer, ktorý mal Drobovi odčerpať hlasy najvýraznejšie. Úspech Drobu je však najmä úspechom SaS, ktorá v posledných dvoch týždňoch zamakala. Jej čelní členovia vymýšľali pre svojich priaznivcov na sociálnych sieťach hry, ktoré Drobu propagovali. Na bilbordoch pribúdali mottá o tom, že celá SaS volí Drobu. Za tohto kandidáta sa postavili obe pomyselné krídla strany a on preto uspel.

Smer prehral aj na frontoch, kde to nik nepripúšťal. Žilinský župan Blanár či košický primátor Raši utrpeli prekvapivú prehru. Obaja patrili k „fešákom“ Smeru a nastupujúcej generácii, ktorá to mala po upotených Richteroch či Kaliňákoch prevziať. Takto to vyzerá, že budúcnosť „nového Smeru“ tak stojí len na samotnom Pellegrinim.

Ani zvýšená účasť na voľbách oproti roku 2013 však nemôže zakryť fakt, že necelých 30 percent je málo. Kraje sú neprehľadné, rozdelené neprirodzene. Pre Seničana nie je Trnava prirodzeným centrom a ani pre Tatranca napríklad Prešov. Ľudia nevedia, aké majú kraje kompetencie a prečo majú teda kandidátov voliť. Koalícia spolu s Kotlebom sa rozhodla s tým celým „vychcať“ a krajské voľby v roku 2022 spojiť s komunálnymi. Je celkom isté, že účasť to zvýši, veď už len preto, že mnohí kandidáti budú kandidovať v oboch voľbách. A problém neskutočne chybne nastavených vyšších územných celkov to nerieši.

Jakub Nedoba, Foto: archív autora

Autor je predsedom o.z. Mladí liberáli. Do župných volieb kandidoval za koalíciu OĽANO, SaS, KDH, OKS, Zmena zdola, DÚ.