BRATISLAVA – O utorňajšom protikorupčnom pochode sa už popísalo všeličo, ale na povrch vyplávalo podstatné. Smer mal voči davu rešpekt. Síce premiér Fico problémových ministrov neodvolá, ale tisíce protestujúcich najmä mladých ľudí nevysmial, ani protest nespochybnil. Zaujímavá bola však reakcia antisystémových, v ich terminológii antislniečkarskych dejateľov – či už samotných kotlebovcov alebo zástupcov konšpiračných médií. Ak by sme sa boli nazdávali, že práve antiestablišmentoví ľudia budú ako prví proti korupcii, boli sme úplne vedľa.
Kotlebovci stihli ešte vopred označiť pochod za sorosovský. Posadnutosť tejto komunity americkým miliardárom maďarského pôvodu je smiešna. Jednoduchí ľudia majú tendenciu veriť jednoduchým vysvetleniam biednosti ich životov a to napr., že za všetko môže jeden pracháč. Navyše Maďar. Pritom nie je tajomstvo, že už čoskoro 90-ročný Soros vycúval z väčšiny svojich aktivít v strednej Európe pred rokmi. Nie je vôbec prekvapivé, ak fašisti nedokážu pochopiť, keď niekto robí vec pre vec, pre vlastné presvedčenie, so snahou priniesť pozitívnu zmenu svojej krajine. Že proste niekto robí niečo, aj keď nie je kúpený. Nepochopiteľná predstava pre tých, ktorí sa starajú len o naplnenie svojich pupkov.
Úbohé sú tvrdenia o majdanizácii slovenskej politike. V tejto argumentácii sa zhodli fašisti aj so samotnými smerákmi. Prekvapivo sa proti tomu ohradil aj Boris Kollár, ďalší antisystémový politik (ktorý však pochod podporil). Ten pripomenul, že majdanu v Ukrajine predchádzalo zmarenie integrácie krajiny do EÚ (pričom Ukrajinci boli štyri roky zavádzané, že cieľom vlády je vstup Ukrajiny do EÚ, čo malo podporu drvivej väčšiny obyvateľstva). Ako Kollár pripomenul, Slovensko už je členom EÚ aj NATO a preto je nezmyselné sa domnievať, že za organizáciou protestov na Slovensku je nejaký zahraničný záujem (viac nás už nemajú integrovať kam, už sme ich). Je trápne, ak pri každom verejnom a zároveň masovom prejave názoru obyvateľstva budeme pripomínať majdan. Verejné protesty sú základnou esenciou demokracie, ktorú však fašisti chcú zničiť a tak ich je odpor vlastne pochopiteľný.
„Aj tak sa nič nezmení.“ Ďalší z množstvo klišoidných argumentov, ktorý sa snaží trollovať význam masového protestu. „Všetci kradnú, všetky politické strany sú rovnaké, je jedno koho tam dosadíme, stále to bude o tom istom. Aj tak nikoho neodvolajú, Fico so Širokým sa smejú. Mladí naivní študenti, ktorých niekto zneužil.“ Som len rád, že rozumní mladí ľudia, ktorí „spáchali“ tohtotýždňový protest tomu neveria (nechajme holé lebky, nech si v tom žijú samé). V každej vyspelej krajine došlo k výmene skorumpovaných členov vlády až po masívnom verejnom tlaku. Vlani napr. v Islande, ktorý ma o niečo málo viac obyvateľov ako Košice, prišlo proti skorumpovanému premiérovi protestovať vyše 20-tisíc ľudí. Na ďalší deň premiérom už nebol.
Kotlebovci však proti korupcii nevystupujú, lebo im súčasný stav vyhovuje. Čím viac bude frustrácia občanov v dôsledku rôznych káuz, tým viac bodov pre nich. Pritom Kotlebovi nemajú najlepšie výsledky v boji proti korupcii (v BBSK ako oni zvyknú tvrdiť) a ani nie sú skutočnou opozíciou. V skutočnosti niet skorumpovanejšej strany ako ĽSNS. Zamestnanci na banskobystrickej župe odvádzajú svojmu vodcovi tzv dvadsiatok (20 % z mzdy) ako výpalné. Rodinkárstvo v úrade ako sviňa – za verejné peniaze zamestnaná Kotlebova manželka, brat, členovia strany. Peniaze z príspevku od štátu (ktorého sa mali dávno zrieknuť, ako pred voľbami sľúbili) rozhadzujú nikto nevie ako (napr. na kvázi stranícke sídlo v rodinnom dome, čo luxusné fára). „Skutočné opozičná“ strana však podrží v parlamente smerákov vždy, keď je to potrebné.
Nepriatelia demokracie a slušného spravovania štátu sa po pochode naplno prejavili, avšak nielen na to bol protest dobrý. Autor tohto textu bol ešte deň vopred značne skeptický. Pochybnostiam nahrávali skúsenosti s predošlými masovými akciami. Na proteste proti Gorile sa volalo po zrušení všetkých politických strán, na nedávnom protifašistickom pochode zas po rušení kapitalizmu. Zameranie pochodu „len“ proti korupcii mi prišlo neurčité, málo adresné. Skutočnosť však dala za pravdu, že bolo adresné na sto percent. Prevažne mladí protestujúci dobre vedeli, ktoré konkrétne kauzy im vadia a dali nám, o niečo málo či viac starším jasný signál, že nechcú odchádzať za lepším životom do cudziny. Opozičným politikom slúži na chválu fakt, že sa na proteste okato nepriživovali a verejne na ňom nevystúpili. Tým dali facku konšpirátorom a nechali pušný prach ulici.
Ak budú predovšetkým mladí aktivisti pokračovať vo svojom úsilí, neprispejú k majdanizácii Slovenska, ale k jeho prebudeniu a očiste.
Jakub Nedoba, Foto: archív autora
Autor je predsedom o.z. Mladí liberáli