BRATISLAVA – Pred týždňom autor tohto textu hovoril o predčasných voľbách ako o hotovej veci. Vychádzal totiž z mylného predpokladu, že Béla Bugár hovorí pravdu. Zo zdanlivo stratenej situácie tak nielen Most (či skôr Híd), ale aj Robert Fico vykorčuľovali spôsobom, že môžu ďalšie dva roky vládnuť.
Pokračujúca vláda sa opiera o 79 poslancov. Áno, nie je to nová, ale pokračujúca vláda, lebo ak by sme sa chceli vyjadriť v šachovej terminológii, na jej čele už nie je kráľ, ale pešiak. Kráľ nepadol symbolicky k zemi, ale sa iba presunul do parlamentu.
Otázne je, či je stále legitímne sa opierať o väčšinu v parlamente. Už od likvidácie Siete totiž zloženie vládnej koalície nekopíruje vôľu občanov, z pôvodných štyroch strán sú len strany tri. Odídenci zo Siete a Kollárovej strany boli len sprosto zobchodovaní. Nehovoriac o tom, čo muselo tých 79 duší udržať pokope v takej biednej situácii, aká je teraz. Ak v minulosti Smer hovoril o pravicovej vláde ako o zlepenci, tak čo má teraz on? Zhluk oškrabkov?
Do nemilosti Smerákov, ale aj rôznych alternatívcov sa tento týždeň dostal prezident Kiska. Dovolil si nevymenovať prvý návrh Pellegriniho vlády. Začalo sa vykrikovať o pretváraní parlamentnej demokracie na prezidentskú a pošliapavaní ústavy. A mnohí pravicoví komentátori na túto lacnú hru skočili.
Tak ako predčasné voľby neznamenajú prevrat, tak ani mierne zvýšenie kompetencií prezidenta nerobí z parlamentného systému prezidentský. V prezidentských republikách má prezident výkonnú moc. Od toho máme ďaleko.
Samotný Smer prostredníctvom svojho bábkového prezidenta pošliapal ústavu nehoráznym spôsobom, keď nebol vymenovaný riadne zvolený generálny prokurátor. Samotný Smer chcel viac kompetencií pre prezidenta. Ale len pred prezidentskými voľbami 2014, keď sa očakávalo, že vyhrá Fico. Po voľbách, keď vyhral Kiska, od toho Smer upustil.
Ľuboš Blaha a ostatní smerácki myslitelia sa radovali, keď nedávno Miloš Zeman vyhral v Česku voľby. Pritom on v podobnej situácii, v akej je teraz Smer a jeho koalícia vymenoval úradnícku vládu (napriek väčšine podpisov od poslancov koalície).
Výmena Fico a Kaliňáka však s najväčšou pravdepodobnosťou postačila organizátorom bratislavských pochodov. Hoci pôvodne pochody neboli o týchto dvoch menách, ani o Jánovi Kuciakovi, ale o všetkých tých svinstvách, ktoré s jeho smrťou vyplávali na povrch. Stačí tak iba presunutie Ficiňáka z popredia do úzadia?
Organizátori protestov sa odvolávali na fakt, že sa dostali do bodu, kedy ich pochody rozdeľujú spoločnosť. Neviem, či si doteraz mysleli, že spoločnosť nerozdeľovali. Zrejme nevideli, čo sa dialo na internetoch (prevrat, majdanizácia, Soros…) a koľko rôznorodých skupín malo záujem na tom, aby vláda nepadla a zostala bezo zmeny. A je dobré, že protesty spoločnosť rozdeľovali, je to dokonca normálne. Nenormálne by bolo, ak by sa všetci tvárili, že sa nič nedeje a držali by hubu a krok. Lebo jedine tak je možná jednota.
Ako sme sa neskôr dozvedeli, organizátori pochodov Za slušné Slovensko zakladajú rovnomennú platformu. A zo slovenskej praxe vieme, kde všetky platformy, združenia a iniciatívy končia. Ak „platforma“ naozaj vyústi do politického subjektu, nie je ťažké si predstaviť, kto by sa postavil do jeho čela. A prečo ani jemu predčasné voľby nevyhovovali.
Je preto len dobré, že protesty pokračujú v ostatných mestách a že Bratislavu prevzali vysokoškolskí študenti. Nie je to totiž o ľuďoch na tribúnach, ale o samotnej myšlienke. Ľud na Slovensku po takmer tridsiatich rokoch povstal pre nejaký dôvod a ten kozmetickými zmenami vo vláde nepominul.
Jakub Nedoba, Foto: archív autora
Autor je predsedom o.z. Mladí liberáli