BRATISLAVA – Výsledky českých parlamentných volieb už dávno tak nerezonovali na Slovensku a v podstate na celom svete. Dôvodov je hneď niekoľko. Prepad tradičných politických strán, Pirátska strana sa dostala jednoznačne prekročila brány parlamentu, do snemovne sa dostal aj nacionalista japonského pôvodu Okamura. No najmä, jednoznačne víťazil Slovák, usvedčený agent ŠTB a veľkopodnikateľ, ktorý ovláda väčšinu českých médií, Andrej Babiš.
V roku 2010 sa do českej poslaneckej snemovne dostala s viac ako desiatimi percentami strana Věci veřejné. Prezentovala sa modernými, ba až prelomovými prvkami. Ako prvá presadzovala priamu demokraciu, všemožné referendá, dokonca jej kandidátku do volieb vyskladali voliči cez internet. Strana sa vtedy stala aj súčasťou vlády Petra Nečasa. Stranu vtedy viedol podnikateľ Vít Bárta, majiteľ veľkej bezpečnostnej spoločnosti.
Na kandidátke sa oprel o známe tváre verejného života, napr. jeho dvojkou bol legendárny publicista Radek John. Strane však zlomila väz neskoršia nahrávka Víta Bártu, ešte z obdobia spred volieb, keď svojim zamestnancom v bezpečnostnej firme vysvetľoval svoj diabolský plán, že Věci veřejné vlastne použije na rozšírenie svojej moci – po moci podnikateľskej tak bude mať aj moc politickú.
Ak by sme sa mohli nazdávať, že český volič sa touto zradou poučí a v budúcnosti bude voči podobným obskúrnym novotvarom obozretnejší, najnovšia skúsenosť s Andrejom Babišom nás vyviedla z omylu. Je až neuveriteľné, že tento oligarcha, ktorý sa za 25 rokov v Prahe nenaučil poriadne po česky, presvedčil voličov, že on má už toľko peňazí, že kradnúť v politike nepotrebuje. Bilancia za ostatné štyri roky, keď bol vo vláde ako ministrom financií je jasná – svoj majetok zdvojnásobil.
Českí politickí komentátori sa sťažovali na to, že voliči volili nesystémové strany. No voľba Babiša nie je ani nesystémová. Veď nikto nereprezentuje systém zrejmejšie, než oligarcha prisatý snáď na každý štátny cecok. Je to predstava rovnako absurdná, ako keby na Slovensku založili stranu Ivan Kmotrík či Vladimír Poór a tvárili sa, že oni sú tými, ktorí zmenia skorumpovaný systém.
Voliči tak dali hlas Babišovi, ktorého polícia obvinila za dotačný podvod v kauze Čápí hnízdo. Víťazom volieb sa stal človek, ktorý ešte pred predošlými voľbami poskupoval väčšinu relevantných médií,v ktorých preukázateľne ovplyvňuje vydávaný obsah. Voliči chceli vytrestať tradičné strany od pravice po ľavicu a tak dali hlas človeku, ktorý môže získať väčšiu moc ako kedysi na Slovensku mal Vladimír Mečiar.
Účasť strany SPD Tomia Okamuru v parlamente mnohí Slováci prirovnávali úspechu Mariána Kotlebu. A hoci je rétorika Okamuru naozaj ostrá, ba až krajne pravicová, extrémistom Kotlebovho rangu nie je. Skôr by som ho prirovnal k Borisovi Kollárovi, korý svoj politický úspech založil výhradne na kritike imigrácie, utečencov a islamu. V tomto je Okamura o niečo radikálnejší, lebo chce islam v Česku (ktoré prijalo len dvanásť utečencov) zakázať. Čo si pod tým má volič predstaviť doteraz bližšie nevysvetlil. Strana SPD ako jediná pripúšťa koalíciu s Andrejom Babišom, ale ten však nechce spolupracovať s Okamurom. Preto zatiaľ voľba SPD bude znamenať cca desať percent zbytočnej zablokovaných mandádtov v snemovni.
Za nesystémovú sa považuje aj voľba Českej pirátskej strany, ktorá skončila na treťom mieste s vyše desiatimi percentami. No Piráti sa za osem rokov svojej existencie stali v podstate štandardnou a demokratickou stranou. Nie je to už strana jednej témy ako v roku 2009 (sloboda na internete), jej politické ukotvenie by sa v slovenských reáliách dalo pripodobniť niečomu medzi SaS a Progresívnym Slovenskom. Atmosféra okolo Pirátov je podobná tomu, ako keď bola na Slovensku v roku 2010 prvý raz zvolená SaS. Najväčšou výzvou pre Pirátov tak je, aby sa ako v podstate každá nová česká strana nerozpadli po prvom volebnom období v parlamente (Věci veřejné či Zelení).
Český parlament je po víkendových voľbách postavený na hlavu, s oslabenými tradičnými stranami a s výrazne omladeným poslaneckým zborom. Ak sa o každých voľbách zvykne hovoriť ako o oslave demokracie, tak výsledky týchto znamenajú skôr jej ohrozenie. Pri pohľade na našich všetkých susedov tak Slovensko bude mať paradoxne najnormálnejšiu vládu. Zo skúsenosti vieme, že politické trendy z iných okolitých krajín sa zvyknú kopírovať. Preto je otázne, či je na Slovensku priestor na úspech strany niektorého oligarchu či napr. Pirátov. No vyzerá to tak, že doba tradičných strán a politiku bude potrebné robiť inak.
Jakub Nedoba, Foto: archív autora
Autor je predsedom o.z. Mladí liberáli