Domáce Komentáre a názory

Komentár Jakuba Nedobu: Ako o rok oslávime sté výročie od vzniku Česko-Slovenska?

BRATISLAVA – Uplynulú sobotu sme si pripomenuli 99 rokov od vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Kým v Českej republike ide o významný deň, ktorý je štátnym sviatkom, na Slovensko je celé výročie v nemilosti.

Napriek chladnému vzťahu Slovákov k spoločnej republike sa každoročne 28. októbra koná v Bratislave pri soche Masaryka zhromaždenie, ktoré tento významný deň pripomína. Po druhý raz som bol ako rečník pozvaný aj ja. Keď som rečnil pred dvoma rokmi prvýkrát, na rozdiel od ostatných vystupujúcich som povedal, že netrvám na tom, aby bol tento deň na Slovensku štátnym sviatkom. Veď nech si každý oslavuje, čo chce a napr. tá stovka ľudí sa pri Masarykovi vždy zíde. Odvtedy som však na tematiku Česko-Slovenska neustále narážal, venoval sa jej a pri pohľade na dnešnú slovenskú spoločnosť si myslím, že 28. október by mal byť štátnym sviatkom.

Keď som na rovnakom zhromaždení roky dozadu počúval Ondreja Dostála, zaujala ma jedna myšlienka. On povedal, že si tento deň nectí z pohľadu suverenity (konečne sme sa odprostili od Maďarov), ale skôr z pohľadu demokracie. Áno, prvá československá republika bola naozaj demokratickým štátom, ktorý si vážil hodnoty slobody a ľudských práv. Bol to štát s jasnou myšlienkou, prezident Masaryk sa hlásil k hodnotám humanizmu. To sú hodnoty, ktoré sú po novom vysmievané. Česko-Slovensko však vtedy patrilo medzi desať najvyspelejších štátov sveta.

Obdiv k prvej republike mi preto príde logický, keďže odkazuje na vznešenú myšlienku. No to je v príkrom rozpore s vyznaním dnešných slovenských nacionalistov. Tí naopak prejavujú obdiv ku štátu, ktorý niesol najstrašidelnejšiu myšlienku v našich dejinách a ktorý poslal desaťtisíce svojich občanov do plynových komôr. Tieto tendencie podporuje aj najnárodnejšia inštitúcia z národných, ktorá sídli v Martine. Jej pravidelnou agendou je nenávisť k spoločnej republike Čechov a Slovákov a špinenie jej českých predstaviteľov. Pre týchto ľudí bolo Česko-Slovensko pokračovaním národnostného útlaku.

Sčasti je pochopiteľné, že T.G. Masaryk bude „tatíčkom“ len pre Čechov. A keďže Štefánik zomrel tak skoro, nová republika nemala ďalej výraznejšiu slovenskú pečať. Napriek tomu,  nebyť 28. októbra 1918, neboli by v našich dejinách ani ďalšie významné míľniky, ako napr. SNP, Nežná revolúcia či dokonca aj dnešné samostatné Slovensko.

Tento deň musí byť štátnym sviatkom nie preto, aby sme ukázali matičiarom či iným hejslovákom, že my máme tu pravdu. Ale preto, že to je deň štátotvorný, jeden z najvýznamnejších v našich dejinách (ktorý vôbec nie je prejavom neúcty voči samostatnému Slovensku, či volaním po obnovení spoločnej republiky).

Výrazne oslavy 100. výročia budú na Slovensku prebiehať po celý rok 2018. Dokonca aj toho 28. októbra nebudeme musieť ísť do práce či do školy. Zatiaľ nie preto, že bude štátny sviatok, ale preto, že bude nedeľa.

Jakub Nedoba, Foto: archív autora

Autor je predsedom o.z. Mladí liberáli