Domov » Kategórie » Domáce » Komentár Jakuba Nedobu: Ako Most-Híd zahadzuje posledné zvyšky reputácie

Komentár Jakuba Nedobu: Ako Most-Híd zahadzuje posledné zvyšky reputácie

BRATISLAVA – Mala to byť vláda historického kompromisu či hrádza proti extrémizmu – tak zneli marketingové vyhlásenia v marci 2016, ktoré mali obhájiť absurdné spojenie štyroch strán. A keďže Rado Procházka svoju povesť zahodil deň po voľbách, z pôvodnej štvorkoalície je trojkoalícia a posledné nádeje na kultivovanie Fica III. sa upierajú na stranu Bélu Bugára.  Avšak, voľba nového šéfa RTVS či nového člena súdnej rady dávajú tušiť, že najväčšou motiváciou Mostu je len „byť“ vo vláde.

Písal som to už v dávnejšom komentári a musím sa opakovať. Keď v roku 2006 po voľbách vznikala koalícia, vtedajšie KDH s rozhodnutím ísť do vlády so Smerom otáľalo tak dlho, že si Robert Fico nakoniec vybral Slotu a Mečiara. Výčitka nielen novinárov a odbornej verejnosti, ale aj Bélu Bugára, vtedajšieho predsedu SMK smerovala k tomu, že ak by vo vláde namiesto Slotu a Mečiara boli práve oni a kresťanskí demokrati, tak by si Smer toľko toho nedovolil a krajine by sa darilo lepšie.

Aká je realita dnes, keď s Ficom vytvorili koalíciu pôvodne dve pravicové strany? Béla Bugár sa stal najväčším odporcom protestov pred Bonaparte a dvorným advokátom Roberta Kaliňáka. František Šebej, do ktorého novinári vkladali najväčšie nádeje, taktiež prebral koaličnú rétoriku, že alternatíva vlastne neexistuje, rozhádal sa so svojimi niekdajšími najbližšími a obhajuje tretiu Ficovu vládu. Peter Kresák, kedysi uznávaný ústavný sudca, použil proti Lucii Nicholsonovej pri hlasovaní o zmene rokovacieho poriadku buranský argument, že má iba stredoškolské vzdelanie. Ako je vidno, Most vládu nekultivuje, ale plne sa jej prispôsobuje.

Zásadný boj o to, či Most bude vo vláde iba do počtu, sa zvádza v týchto dňoch. Poslednou kvapkou pre Luciu Žitňanskú mala byť snaha Smeru presadiť svoju štátnu tajomníčku Jankovskú do súdnej rady. Ministerka spravodlivosti, ktorú už v minulosti pravicoví politici a novinári vysmievali za to, že nekoná rázne (pamätný je jej výrok na adresu Roberta Kaliňáka, keď bola len „znepokojnená“), si tento raz postavila hlavu a v prípade vymenovania smeráčky do súdnej rady pohrozila demisiou. Odchod jednej z najpopulárnejšej členky svojho kabinetu si nemôže dovoliť ani sám Fico a tak nateraz sa voľba nového člena súdnej rady odkladá.

Horšie už Most v zápase o uchovanie vlastnej tváre obstál pri voľbe nového generálneho riaditeľa RTVS. Béla Bugár sa spočiatku pomerne dlho vzpieral zvoleniu favorita svojich koaličných partnerov, Jaroslava Rezníka. Je nutne dodať, že ide najmä o človeka Andreja Danka. Okrem objektívnych výhrad k Rezníkovi, ktorý bol v minulosti Mečiarov človek, smerovala kritika k snahe zrušiť národnostné rádio Patria v čase, keď bol Rezník šéfom rozhlasu. Toto musí určite prekážať voličovi Mosta. Bugár akceptoval výhrady Smeru a SNS voči Václavovi Mikovi a preto sa snažil hrať na Michala Ruttkaya, ktorý je len ďalším favoritom Smeru. Nakoniec v druhom kole volieb musel poslušne stiahnuť chvost a pristať na voľbu Rezníka, ktorý aj vďaka hlasom kotlebovcov prešiel s ústavnou väčšinou. Bugár tak musel potupne počúvať výsmech svojich voličov, ktorí mu pripomínali jeho vlastné volebné motto: „Charakter rozhoduje“.

Most nielenže musí stráviť každodennú horkú pilulku spoločného vládnutia so Smerom a SNS, on sa na ich čudnom spravovaní štátu podieľa. Nielenže sa stal advokátom Kaliňáka v kauze Bašternák alebo Richtera v kauze Čistý deň. Poslanci Mostu odhlasovali Dankovi jeho nový rokovací poriadok NR SR v spolupráci s kotlebovcami Smeru odklepli zmenu voľby predsedov VÚC na jednokolovú a v rovnakej zostave teraz zasadili ranu verejnoprávnosti zvolením Rezníka za šéfa RTVS.

Toto všetko sa prejavuje na volebných preferenciách „strany spolupráce“, ktoré sa momentálne pohybujú na hranici zvoliteľnosti. Dokonca ich už v poslednom prieskume predbehlo SMK. Už po vzniku tejto vládnej koalície sa špekulovalo, že Béla Bugár si neplánuje svoju politickú budúcnosť zaistiť vzorným vládnutím, ale budúcim spojením s SMK. Teraz už je zrejmé, že nič iné Bugárovi, ale aj celému Mostu nebude zostávať. Otázne je, dokedy sa niečo také SMK oplatí a či vôbec potápajúci sa Most k sebe prizvú. Nebolo by prekvapením, ak by sme v súčasnosti sledovali posledné roky politickej kariéry Bélu Bugára.

Jakub Nedoba, Foto: archív autora

Autor je predsedom o.z. Mladí liberáli

Autor: Jakub Nedoba
Tagy