BRATISLAVA – Uspokojovanie hmotných a duchovných potrieb spoločnosti postupne vedie ku konfliktu medzi aktuálnymi a perspektívnymi požiadavkami ľudského rozvoja. Civilizačný tlak poškodzuje to, čo je pre ľudskú existenciu nevyhnutné a čo dlhodobo jestvovalo ako samozrejmosť – zdravé životné prostredie. V druhej polovici dvadsiateho storočia sa v rozvinutých krajinách začína chápať, že environmentálne problémy si vyžadujú nové prístupy, formulujú sa nové koncepcie (morálne, politické a ekonomické) a inak sa začína chápať otázka právnej zodpovednosti za poškodzovanie životného prostredia.
Kým donedávna mali „problémy“ životného prostredia iba lokálny charakter a dalo sa s ním „vysporiadať“ v rámci jedného štátu, v druhej polovici dvadsiateho storočia vystupujú do popredia problémy, ktoré sú globálne, a nie je v silách jednotlivých krajín ich odstrániť. Jedným z takých problémov je aj zmena klímy a s ňou súvisiace globálne otepľovanie atmosféry.
Zmena klímy sa týka (bude týkať) takmer všetkých oblastí života spoločnosti. V poľnohospodárstve sa napríklad prejaví na výnosoch plodín, chove hospodárskych zvierat a na lokalizácii poľnohospodárskej výroby. V dôsledku extrémnych výkyvov počasia sa zvýši riziko neúrody. Dôsledky zmeny klímy neobídu ani pôdu – dôjde v nej ku zníženiu množstva organických látok predstavujúcich rozhodujúci faktor úrodnosti. Zväčší sa rozsah plôch, ktoré bude potrebné permanentne zavlažovať, takže stúpnu aj nároky na množstvo a kvalitu závlahovej vody. Aktuálna bude zmena rastového a produkčného potenciálu plodín, iné budú aktivity škodcov (vrátane inváznych).
V prípade lesov dôjde predovšetkým ku zmene ich zdravotného stavu a ku zmene ich produktivity, zmenia sa aj pomery geografického rozšírenia niektorých druhov stromov.
V oblasti energetiky zmena klímy zmení súčasné rozloženie ponuky a dopytu (v zime budeme menej kúriť, v lete viac chladiť). Znížený výskyt zrážok a zvýšený výskyt horúčav negatívne ovplyvní chladiaci proces v tepelných elektrárňach.
Klimatická zmena sa dotkne aj cestovného ruchu. Na jednej strane sa zlepšia podmienky na letné turistické aktivity (kúpanie, horská turistika a pod.), na druhej strane dôjde ku zhoršovaniu podmienok zimných športov, viazaných na výskyt snehovej pokrývky, najmä v nižšie položených zimných strediskách.
Zmena poveternostných podmienok sa v nezanedbateľnej miere prejaví aj na zdraví ľudí, zvierat a rastlín. Zvýši sa počet úmrtí a chorôb spôsobených počasím. Zmena klímy spôsobí aj rozšírenie vážnych infekčných chorôb, resp. takých, ktoré sa u nás nikdy nevyskytovali.
Výrazné zmeny nastanú v kvalite a dostupnosti vodných zdrojov, čo ovplyvní aj celý rad súvisiacich odvetví. Zmení sa prietokový režim povrchových vôd (napr. pokles prietokov v južnej časti Slovenska), zhoršia sa podmienky na zásobovanie obyvateľstva, poľnohospodárstva a priemyslu vodou.
V sektore dopravy takmer niet oblastí, ktoré nie sú priamo spojené s prejavmi počasia. Železničnú, cestnú a leteckú dopravu budú predovšetkým ohrozovať extrémne javy počasia (vysoké a nízke teploty, intenzívne búrky, snehové kalamity).
Klimatická zmena je nielen environmentálnou výzvou, ale je aj sociálnou a ekonomickou hrozbou. Ľudstvo jej bude v priebehu najbližších desaťročí nevyhnutne čeliť. V prípade, že by sa Slovensko rozhodlo tento problém ignorovať, odborníci upozorňujú na možné negatívne dopady V prípade naplnenia najhoršieho možného scenára by však na Slovensku mohlo byť ohrozených takmer 300 tisíc pracovných miest a potenciálne dôjde k výpadku produkcie na úrovni viac ako 65 miliárd eur.
Autor: RNDr. Ivan Zuzula, CSc., Foto: FB / #SIEŤ
predseda strany #SIEŤ