BRATISLAVA – Zjatrená situácia na našej politickej scéne prináša so sebou nové (staronové) problémy a otvára priestor diskutovať o nich. Jednou z „trvaliek“, o ktorých sa debatuje je aj večná téma „korupcie“ a čo s ňou. V tejto súvislosti si však musíme uvedomiť, že korupcia nie je iba balík bankoviek „vhodne“ presunutý z jedného vrecka do druhého, či protiprávne poskytnuté (získané) výhody.
V posledných rokoch sa v slovenskej politike aktivizovalo viacero osôb a osobností, ktoré pochopili angažovanie sa v politike ako logické vyústenie svojich podnikateľských aktivít, ako výsledok „píár“ rozhodnutí. Ide o argumentáciu typu – mám už všetko, založím alebo kúpim si politickú stranu, už som dosiahol veľa, ešte budem celebritou a pod. Angažovanosť v politike by však mala byť výsledkom „verejnej“ požiadavky a nie iba výsledkom marketingových rozhodnutí. Bojovníci proti korupcii by sa teda mali snažiť o to, aby sa sprísnili kritéria na založenie a registráciu politických strán, resp. kritériá na výkon štátnych a verejných funkcií.
Pri voľbách do VÚC a pri komunálnych voľbách bývame veľmi často konfrontovaní s prečudesnými koalíciami. Myslím si, že členovia konkrétnych politických strán by mali byť vyznávačmi a nositeľmi istého názoru, ktorý nie je (a ani nemôže byť) kompatibilný s názormi ktorejkoľvek inej politickej strany, alebo sú zo zištných dôvodov ochotní spojiť sa s kýmkoľvek. Krížom – krážom koalície navodzujú dojem účelových spojenectiev s cieľom uspokojiť osobné ambície a ciele. Riešením by bolo, aby sa aj v prípade volieb do VÚC a v prípade komunálnych volieb, podobne ako v parlamentných voľbách, sprísnili požiadavky na pozitívny volebný výsledok koalícií.
Priestor na „parlamentnú“ matematiku poskytuje v prípade volieb do NR SR aj reálny prepad hlasov politických strán (a teda aj názorov ich voličov), ktoré neprekročili hranicu 5 % voličských hlasov. Strany, ktoré túto hranicu prekročili, majú nakoniec (nezaslúžene) väčšie zastúpenie v parlamente. Riešenie: určiť hranicu na vstup do parlamentu na úrovni podielu voličských hlasov pripadajúcich na jeden mandát (100 %/150 = 0,67 %).
Mečiarovskou anomáliou v našom volebnom systéme a priestorom na presadzovanie osobných záujmov je v prípade volieb do NR SR fakt, že Slovensko je jedným volebným obvodom. Pri zostavovaní kandidátskych listín je v takomto prípade spravidla rozhodujúci názor centrál politických strán (resp. ich konkrétnych predstaviteľov), čo poskytuje priestor na netransparentné a subjektívne rozhodovanie. Riešenie: viacero volebných obvodov, aspoň tri (západ, stred, východ Slovenska), možno aj osem – štruktúra krajov SR.
Priestor na korupčné správanie sa otvára aj (podľa zákonov prípustná) možnosť voľného prestupu poslancov z jednej strany do druhej bez nutnosti vzdať sa mandátu. Ide o pregnantný prípad nerešpektovania vôle voličov a o umožňovanie zákulisných machinácii. Jedno z možných riešení vidíme v tom, aby voliči v konkrétnom obvode mali možnosť odvolať poslanca, ktorý porušil podmienky, za ktorých vstupoval do parlamentu. Ďalšou z možností je právne zakotvenie povinnosti poslanca vzdať sa mandátu v prípade odchodu zo strany, na kandidátke ktorej mandát získal.
Autor: RNDr. Ivan Zuzula, CSc., Foto: FB / #SIEŤ
predseda strany #SIEŤ