BRATISLAVA – Po ostatných parlamentných voľbách a po vstupe strany #Sieť do vládnej koalície spolu so stranami Smer, SNS a Most – Híd sa čoraz častejšie začali ozývať rozhorčené hlasy o tom, že #Sieť zradila svojich voličov a že by sa im mala ospravedlniť. Viacerí reprezentanti tejto strany sa na tejto vlne kritiky a osočovania radi zviezli a bez škrupúľ a s chabým vysvetlením údajnej neochoty predsedu Radoslava Procházku diskutovať s nimi jednoducho vyzliekli partajné tričká a na #Sieť sa „vykašľali“. Nemožno sa preto čudovať radovým straníkom a sympatizantom, že bez informácií ostali dezorientovaní a bezradní. Pomocnú ruku im nepodalo ani vedenie Romana Brecelyho, ktoré viac ako rok s členmi strany komunikovalo dosť sporadicky.
Čo vlastne bolo v politike strany #Sieť chybné? Predovšetkým to bola viera v potrebu čo najširšieho programového zamerania. S vidinou údajnej podpory verejnosti sa zámery a ciele strany stali príliš širokými a jej program si kládol za cieľ osloviť takmer každého. Stratégom strany uniklo, že neexistuje politika, ktorá by sa mohla páčiť úplne každému a že žiadny stranícky program nedokáže osloviť všetky skupiny obyvateľov a všetky vrstvy národa. Program, v ktorom si každý našiel „to svoje“, dokázal v prieskumoch osloviť 10, 15 percent respondentov, no vo volebnej miestnosti voliči preferovali reálnejšie a konkrétnejšie zamerané predstavy. Konečný výsledok strany #Sieť teda celkom prirodzene nemohol zodpovedať a ani nezodpovedal nezáväzným predstavám prezentovaným v predvolebnom monitoringu verejnej mienky.
Ďalšou chybou v praxi #Siete bola nestálosť a rozdielnosť názorov viacerých jej predstaviteľov. Kým z jedných úst potenciálni voliči počuli proklamácie o konzervatívnosti strany a o slobode jednotlivca ako jedinej prípustnej forme slobody, z iných počuli ubezpečenia o nevyhnutnej podpore práv najrôznejších skupín a menšín, kým na jednej strane sa #Sieť hrdo hlásila k tradičným európskym hodnotám a ku kresťanským a národným princípom Slovenska, na druhej strane sa viacerí jej predstavitelia ochotne stavali do šíku obhajcov a podporovateľov najrôznejších extravagancií či propagátorov nekontrolovanej ekonomickej migrácie. Nie vstup strany do koalície so Smerom znechutil väčšinu jej podporovateľov, ale viacnásobná zmena stanoviska k takémuto riešeniu. Chvíľu platilo jedno, o dve hodiny iné – a sympatie voličov boli fuč.
Klincom do rakvy dôveryhodnosti strany bol povolebný postoj tých, ktorým voliči #Siete dali svoju dôveru – poslancov NR SR. Niektorí z nich nesúhlasiac s koalíciou #Siete so Smerom bez toho, aby sa čo i len minimálne pokúsili zmeniť postoj strany a pomery v nej, sa jednoducho stali „nezávislými“. Ich nezávislosť však bola iba dočasná. Parlamentné prebendy, ktoré získali ako nominanti jednej strany, postupne premenili na profit inej – novej, v životopise niektorých z nich druhej alebo tretej politickej strany v poradí. Verme, že tentoraz však už naozaj výlučne v prospech občanov Slovenska a iba v ich záujme.
Ďalší poslanci sa ani neunúvali hľadaním akýchkoľvek pohnútok a s odkazom na neochotu predsedu strany venovať sa ich návrhom a názorom jednoducho prebehli do iného straníckeho košiara. Bez ohľadu na vôľu voličov a výsledky volieb posilnili poslanecký klub strany Most – Híd. Nezodpovedanou otázkou na predstaviteľov súčasnej vládnej trojkoalície ostáva, ako by sa zachovali, keby aj ich poslancov začali podobne lanáriť opozičné strany. Skúsenosti s prebehlíkmi a s „kupovaním“ poslancov nie sú v NR SR žiadnou novinkou a nepatria práve medzi najsvetlejšie stránky slovenského parlamentarizmu.
Strana #Sieť sa má za čo ospravedlňovať. No vôbec nie za to, čo sa jej snažia „prišiť“ viacerí opoziční predstavitelia a niektoré média. Ospravedlniť sa musí za svoju netrpezlivosť a za prílišnú snahu byť za každú cenu „úspešnou“. Ospravedlniť sa musí za svoje mylné presvedčenie o elementárnej férovosti politického zápasu a za to, že podľahla vlastnému marketingovému optimizmu. Chybou bolo neuvedomiť si, že sa nedá zapáčiť všetkým, a ignorovať fakt, že ten, kto má sympatizantov, má aj neprajníkov. Ospravedlniť sa musí za svoju politickú naivitu, za „schopných“ ľudí, ktorých postavila na piedestál (v skutočnosti schopných úplne všetkého), za teatrálne richtárske prísahy a za pompéznych „gazdov“ pravice, no predovšetkým za to, že neodhadla (precenila) svoje reálne sily a možnosti a že krízové situácie, ktoré v politickej praxi nie sú ničím mimoriadnym, prakticky neriešila.
Autor: RNDr. Ivan Zuzula, CSc., Foto: FB / #SIEŤ
predseda strany #SIEŤ