Po víkende opäť stúpol počet krajín, v ktorých sa objavil najnovší módny výstrelok demokratických volieb – zvoliť si za hlavu štátu človeka bez akýchkoľvek politických skúseností, bez programu a bez reálnych výsledkov, ktorými by bolo možné odôvodniť kandidatúru. Novozvolená prezidentka – aktivistka na Slovensku a najnovšie aj prezident – komik na Ukrajine sú toho dôkazom.
Aj v minulosti – a nielen v postsocialistických krajinách – nebývalo ničím výnimočným, že národ si za vodcu vybral neznámeho „mesiáša“, niekedy s väčším, často však s menším úspechom. Nie je úlohou tohto textu skúmať historické paralely, no potreba hľadať „národného spasiteľa“ svedčí o kríze a zlyhávaní štandardných postupov. Veriť komukoľvek, že on je tým naozajstným stelesnením slušnosti, morálky, zmeny, novej cesty … (prísľuby a očakávania možno vyjadriť oveľa väčším množstvom podstatných mien), bez toho, aby to doteraz akokoľvek preukázal, je buď prejavom politickej naivity (nezáujmu) alebo prejavom frustrácie voličov z doterajšieho spôsobu politiky. Ak k tomu prirátame masívny (a nákladný) vplyv vhodne motivovaných sponzorov a médií, vzniká dostatočný priestor pre neobvyklé politické riešenia.
Ide o typické zlyhanie štandardnej politiky. Voliči ignorujú ponuku tradičných politických strán a utiekajú sa k bezprogramovým „rýchlo kvaseným“ politickým subjektom či bezobsažným charizmatickým indivíduám „bez minulosti“. Motivuje ich heterogénna zmes názorov, sľubov a predsavzatí, mätúca jednotlivcov i spoločnosť s konečným výsledkom väčšieho napätia a frustrácie.
Ak sa voliči rozhodnú „zveriť“ prezidentské voľby takejto náhode, potom korektnejšie (a aj oveľa lacnejšie) bude veriť teórií pravdepodobnosti a matematickej štatistike a „voľbu“ prenechať klasickému generátoru náhodných čísel. Zo zoznamu voličov starších ako štyridsať rokov pomocou odborne a notársky overeného algoritmu počítač vyberie „toho pravého“ a takisto náhodne mu vytvorí „politický“ program.
Určite stojí za to, takúto náhodnú voľbu hlavy štátu vyskúšať. Ak sa ukáže rovnako dobrá alebo lepšia ako tá súčasná, kedy hlavu štátu vytvoria médiá a „objektívne“ zvolia občania, potom si ju dajme patentovať a vyhlásme ju za príspevok Slovenska k zavádzaniu prvkov umelej inteligencie do volebného systému. Po malých úpravách nám matematicky sformulovaná náhoda môže „voliť“ poslancov NR SR, europoslancov, ústavných sudcov, generálneho prokurátora atď., atď. Prinesie to aj nemalé úspory – nebudeme potrebovať politické strany, ušetríme finančné príspevky na ich činnosť, príspevky stranám na poslancov, zbytočné budú volebné komisie a pod.
Podporujme v politike umelú inteligenciu, keď tá vlastná nám už nestačí.
*Autor je predsedom Slovenskej konzervatívnej strany