Akosi tomu prestávam rozumieť. Verejnosťou a médiami v uhorkovej sezóne lomcuje prípad uneseného Vietnamca, pričom asistovať údajne mali aj naše policajné orgány. Prípad sa však mal stať asi pred rokom. Prečo ten rozruch až dnes? Nebyť nedávneho rozsudku berlínskeho súdu, ktorý sa domnieva, že únos sa udial prostredníctvom slovenského vládneho špeciálu bez vedomia našich úradov, tak by pre občanov Slovenska platilo to známe, že skutok sa nestal? Keďže dôverujem nemeckej justícii, tak som presvedčený, že skutok sa s veľkou pravdepodobnosťou stal, a je len hanbou slovenských kompetentných, že o tom nevedeli, čo je neprofesionálne, resp., že o tom vedeli a mlčali, čo je hanebné.
Žiadna z tajných služieb, a máme ich na Slovensku viacero, nevedela nič o tom, čo sa im deje pod nosom? Prípadne vedela a neinformovala kompetentných politikov? Alebo vedela a informovala a politici čušali? Ak čušali, prečo nečušali navždy, prečo pred občanov predstúpili práve teraz? Odpoveď na žiadnu z týchto otázok nemôže občanov nechať pokojnými.
Bývalý minister vnútra vehementne dokazuje svoju dôveryhodnosť mávajúc protokolom z previerky na polygrafe. Jeho pravdovravnosť má dosvedčiť skúška na detektore lži, na tom istom, na ktorom vlani preverovali aj Igora Matoviča. Opozícia protestuje a spochybňuje dôveryhodnosť previerky R. Kaliňáka. K tomu, či sa teda nedá veriť ani preverovaným výrokom Igora Matoviča, sa opoziční politici pre istotu nevyjadrujú.
Šéfa útvaru na ochranu ústavných činiteľov ministerka vnútra dočasne postavila mimo službu, aby údajne neovplyvňoval výsledky vyšetrovania. A čo iní „šéfovia“? Tí nezávislé vyšetrovanie „ovplyvňovať“ nemôžu? A čo zainteresovaní politickí predstavitelia, nebudú kryť chrbát svojim nominantom? Únos sa mal uskutočniť vládnym špeciálom, väčšiu alebo menšiu zodpovednosť za tento skutok a za jeho urýchlené a objektívne vyšetrenie nesie teda celá vládna koalícia.
Nezodpovedaných otázok ostáva neúrekom. Parafrázujúc Hamleta – niečo smrdí v štáte slovenskom.