Zmena klímy, rastúca početnosť populácie a znečisťovanie životného prostredia spôsobia to, že budúce vojnové konflikty nebudú podmienené záujmom o zlato či o nerasty, ale snahou o ovládnutie zdrojov pitnej vody. Nie drahé, kovy, nie ropa, nie diamanty, ale „obyčajná“ voda sa stane tým najcennejším a najviac ochraňovaným bohatstvom. Naše zdanlivo nekonečné zásoby podzemných vôd v regióne Žitného ostrova môžu zo Slovenska ľahko spraviť „zasľúbenú krajinu“ budúcnosti.
Nám však akosi význam toho, čo nám Boh (alebo príroda?) nadelili stále uniká. Ak si odmyslíme macošské správanie sa minulého režimu k tomuto teritóriu (vybudovanie petrochemického kombinátu Slovnaft so všetkými skutočnými a potenciálnymi haváriami, rozsiahle poľnohospodárske činnosti s pôdou a podzemnou vodou zamorenou do hĺbky desiatok metrov hnojivami a pesticídmi, trasa ropovodu ohrozujúceho možnou haváriou bezpečnosť podzemného vodného rezervoáru a pod.) a vyhovoríme sa na boľševickú svojvôľu a teror, stále nám ostáva dosť možností zamyslieť sa nad vlastným správaním.
Už dlhšiu dobu rezonuje v médiách kauza potenciálne kontaminovaných zemín použitých pri výstavbe komunikácií D4/R7, pretriasa sa kauza (možno až desiatok) nelegálnych skládok, v ktorých majú byť v nelegálne vyťažených štrkových jamách pochované desiatky a stovky ton najrôznejších (aj nebezpečných) odpadov.
A čo robia kompetentné osoby, úrady a inštitúcie? Preverujú a prešetrujú, skúmajú, zisťujú, ale hlavne si prehadzujú zodpovednosť z jednej na druhú. Nikoho netrápi, že tento nebezpečný (a nelegálny) „biznis“ veselo beží ďalej.
Bojovníci za ochranu prírody sú schopní priväzovať sa v TANAPe reťazami ku stromom, ktorým hrozí vyrúbanie, no nevidel som žiadne živé reťaze zelených aktivistov, ktorí by protestovali proti devastácii nášho nenahraditeľného bohatstva. Viacerí si iste spomeniete na obavy odborníkov a „odborníkov“ súvisiacich s výstavbou Gabčíkova. Obávali sa aj prieniku toxických, mutagénnych a teratogénnych látok do zásobárne podzemných vôd na Žitnom ostrove. Nehrozí niečo podobné aj teraz?
Nie som zástancom stredovekých metód spravodlivosti. No studne si vtedy ľudia starostlivo strážili a ich travičov bez milosti upálili.
*Autor je predsedom Slovenskej konzervatívnej strany