Pred päťdesiatimi rokmi v noci z 20. na 21. augusta 1968 vstúpili na územie vtedajšej Československej socialistickej republiky okupačné vojská. Vývoj v prvej polovici roka 1968 na Slovensku a v Čechách totiž vôbec nebol po chuti pravoverným boľševikom nielen v „tábore mieru a socializmu“, ale ani u nás. Kvôli úplnosti treba uviesť, že „spriatelené“ vojská sa po území ČSSR premávali už niekoľko dní a týždňov pred spomenutou okupáciou. Na našom území sa totiž konalo veľké vojenské cvičenie Varšavskej zmluvy, čo malo byť pre „dubčekovské“ vedenie výstrahou a „miernou“ ukážkou toho, kto je v tomto regióne pánom.
Bol však pojanuárový vývoj v roku 1968 naozaj pokusom o nastolenie demokracie? Ťažko. Od konca roku 1967 išlo iba o boj o kľúčové pozície v rámci KSČ a o to, kto bude stáť na jej čele (a s ohľadom na ústavne deklarovanú vedúcu úlohu KSČ prirodzene aj na čele štátu). Reformní komunisti, ktorí nakoniec moc získali, komunistami ostali. Nezmenili sa na demokratov. Predstava o tom, že by sa komunistická strana mala vzdať svojho výsadného postavenia, že by nemala ostať nanútenou „vedúcou silou“ spoločnosti, sa pre nich rovnala vlastizrade. Pripúšťali kozmetické zmeny režimu, príkladom môže byť zrušenie cenzúry, či hľadanie akejsi „tretej cesty” v ekonomike (Šikova reforma, zamestnanecké akcie a pod.).
Spoločnosť, ktorá si ešte dobre pamätala na pomery v Československu pred februárom 1948, však boj o korytá v komunistickej strane pochopila po svojom a začala sa dožadovať demokratizácie pomerov. To, pochopiteľne, znervózňovalo „zdravé“ jadro strany a nedalo spať predstaviteľom ostatných socialistických krajín. Napokon, kam môže viesť snaha o reformu nereformovateľného komunistického systému ukázala gorbačovovská „perestrojka“ a následný vývoj v celom sovietskom bloku.
Aké sú teda poučenia z augusta 1968?
- Komunistický režim je zvnútra nereformovateľný. Akékoľvek snahy o reformu tohto diktátorského a totalitného systému skončia katastrofou, preto na nositeľov a propagátorov myšlienok triedneho boja a diktatúry proletariátu treba hľadieť ako na podporovateľov nespravodlivosti a útlaku.
- Myšlienky reformných komunistov, dokonca aj tých, ktorí boli v päťdesiatych rokoch pôvodne tvrdí stalinisti, našli po okupácii Československa v auguste 1968 živnú pôdu na mnohých univerzitách v západnej Európe a v USA. Portréty MaoCeTunga, Lenina, Trockého, Castra či CheGuevaru boli takmer nevyhnutnou výzdobou internátnych izieb mnohých západoeurópskych ľavicových intelektuálov. Dnes to nie sú tanky, ale myšlienky týchto ľavicových intelektuálov a ich žiakov, ktoré okupujú verejný priestor a významne ovplyvňujú trendy myslenia. Od vojenskej okupácie uplynulo 50 rokov, no niektorí akoby stále nechápali, že totalitné idey nemali, nemajú a nikdy nebudú mať ľudskú tvár.