BRATISLAVA – Začali sme nový rok 2018. S ním sme vstúpili do volebnej trojročnice. V tomto roku si zvolíme starostov a primátorov a obecné a mestské zastupiteľstva. V roku 2019 budeme voliť hlavu štátu a v roku 2020 voliči rozhodnú, kto zasadne do lavíc v Národnej rade SR.
Aj uplynulý rok však bol vo viacerých európskych krajinách rokom volebným. Jedným z výsledkov volieb v roku 2017 je aj poznanie, že značnej časti európskych voličov doterajšia situácia nevyhovuje. Hlasy odovzdané v rôznych, často odlišných, regiónoch v prospech „neštandardných“ politických zoskupení majú viacero spoločných čŕt a svedčia o tom, že súčasná reprezentácia EÚ a predstavitelia jej kľúčových členských krajín hrajú akúsi podozrivú hru, ktorej vyvrcholením má byť usporiadanie, ktoré si v postsocialistických krajinách veľmi dobre pamätáme z čias nebohej RVHP a diktátu z Moskvy. Chod európskeho „superštátu“ má byť podľa týchto predstáv riadený z jedinej centrály a členské štáty budú na svojom území rozhodovať iba o nepodstatných maličkostiach. Nebudú mať svoju armádu, políciu, ani tajné služby. Nebudú tiež rozhodovať o svojej zahraničnej politike, ani o tom, kto smie bývať na ich území. Jednotná bude emisná banka a hospodárska politika, euro sa stane povinným pre všetkých. K naplneniu takejto orwellovskej predstavy chýba snáď už len európska smernica o povinnom prepísaní celej histórie.
A že nejde iba o bujnú fantáziu alebo čiesi prehnané obavy, ale že ide o skutočné snahy reálnych politikov, svedčí aj vízia novej Európy, ako ju predstavil E. Macron vo svojom nedávnom prejave na parížskej Sorbonne, či úvaha M. Schulza, predsedu nemeckých sociálnych demokratov, o „povinnej“ európskej federácii do roku 2025. Už teraz používa exekutívna Európska komisia rozhodovací systém, ktorý sa navonok tvári veľmi demokraticky, no skutočné rozhodovacie právomoci v ňom má hŕstka „vyvolených“, lepšie povedané hŕstka „menovaných“.
V tejto súvislosti sa ako celkom reálna vynára predstava, že už hlasy odovzdané vo viacerých voľbách, ktoré sa v Európe uskutočnili v roku 2017, tzv. netradičným stranám nemožno jednoducho považovať iba za hlasy extrémistické či protestné. Sú to hlasy dožadujúce sa zmeny. Nositelia niektorých z nich chcú zmenu kritérií na prerozdeľovanie verejných prostriedkov, aby sa predišlo korupcií a rozkrádaniu, iné predstavujú obavy z nebezpečenstva, ktoré prináša masová a nakontrolovaná migrácia, ďalším vadí úroveň zdravotníctva, školstva, nízke dôchodky a pod. Sú prejavom nesúhlasu nielen s krokmi národných vlád, ale aj nesúhlasu s často nepochopiteľným správaním sa vedenia EÚ. Európska únia sa skrátka podľa predstáv týchto voličov vyvíja inak, než očakávali. Myslím si, že v tejto súvislosti sa aj na Slovensku s veľkou pravdepodobnosťou stane budúcou volebnou témou číslo jeden téma európskej budúcnosti nášho národa.
Do predvolebných debát prispeje strana #Sieť určite aj diskusiou o koncepte sociálneho štátu. Takýto koncept býva spravidla jadrom programov väčšiny ľavicových strán – aj programu na Slovensku vládnucej sociálnej demokracie. Pripúšťa síce existenciu súkromného vlastníctva, no pod prísnou kontrolou vlády. Podľa socialistov štát totiž najlepšie vie, ako naložiť s vyprodukovaný ziskom. Rečami o povinnej solidarite a o prirodzenom sociálnom zmieri ľavičiari iba obchádzajú povinnosť každého z nás uvedomovať si dôsledky svojich činov a nahrádzajú zodpovedný prístup k sebe a ku svojim blízkym vierou vo vládu, ktorá po jánošíkovsky bohatým zoberie a chudobným dá.
Aj volič z viesky na konci sveta si však vie veľmi dobre spočítať, čo je pre neho dobré, a podľa toho tiež vhodí volebný hlasovací lístok do urny. Pôvab demokracie je práve v tom, že politické strany buď dokážu rešpektovať vôľu voličov, alebo skončia na príslovečnom „smetisku dejín“.
Prajem v novom roku 2018 všetkým našim členom, priaznivcom a voličom, ale aj tým, ktorí majú iné priority, veľa šťastia, zdravia a úspechov v osobnom a v pracovnom živote. A nám všetkým prajem pri voľbách v nastávajúcich troch rokoch zdravý rozum pri rozhodovaní, pevnú ruku pri hlasovaní a po voľbe spokojnosť s výsledkom.
Autor: RNDr. Ivan Zuzula, CSc., Foto: FB / #SIEŤ
predseda strany #SIEŤ