Komentáre a názory

Komentár Ivana Zuzulu: Precedens Raketovej Karoly

Zdroj: TASR / Pavol Zachar

Záľuba slovenského jazyka (či skôr slovanských jazykov) v prechyľovaní ženských priezvisk vedie k tomu, že napríklad z pani z Leyenu (von der Leyen) sa v slovenčine pomaly stane pani z Leyenova (von der Leyenová). Využime podobnú poetickú licenciu a poslovenčime si Carolu Racketeovú na Raketovú Karolu. 

 

Táto (re)aktívna dievčina, mimochodom kapitánka lode loviacej migrantov v Stredozemnom mori, celému svetu ukazuje jeden z hlavných rozporov súčasnosti. Ukazuje, že to, čo sme donedávna považovali za samozrejmé, samozrejmým už nie je. Samozrejmým bolo, že existovali akési univerzálne predstavy a normy o tom, čo sa smie a čo sa nesmie, že sa rešpektovali určité hranice, ktorých prekročenie znamenalo vylúčenie zo „slušnej“ spoločnosti, že svojvôľa a tvrdohlavé presadzovanie vlastného názoru (hoc by som bol aj tisíckrát bol presvedčený o jeho kvalite a užitočnosti) je neslušné a neakceptovateľné. Diskusia a argumentácia mali prednosť pred revolučnými a prvoplánovo šokujúcimi činmi.

Raketová Karola pokojne a svojvoľne porušuje predpisy a je ochotná dopraviť do Európy pol milióna klientov, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť cestovnej kancelárii profesionálnych pašerákov ľudí za „šífkartu“ na linke Sýria – Taliansko. Nič to, že talianski predstavitelia s takouto aktivitou nesúhlasia, nič to, že sa porušujú pravidlá námornej plavby, nič to, že väčšina „migrantov“ nie sú žiadni utečenci pred vojnou a že cestujú do Európy za vidinou sociálnych výhod. V Nemecku sa Raketovú Karlu chystajú vyznamenať, možno jej postavia pomník a pravdepodobne ju navrhnú aj na Nobelovu cenu mieru.

Nebude to v histórií prvýkrát, keď v Nemecku oslavovali niečo, čo inde bolo neprípustné.

*Autor je predsedom Slovenskej konzervatívnej strany.