BRATISLAVA – O tom, že strana #Sieť si má za čo spytovať svedomie, sa už popísalo a pohovorilo dosť veľa. Položme si však otázku, prečo nikto nevystúpil na jej obranu ani v prípade flagrantného porušovania písaných a nepísaných noriem. Kde boli „objektívni“ a nezávislí novinári, keď „sa objavili“ nelegálne kompromitujúce nahrávky, ktoré v konečnom dôsledku okrem zlomyseľnosti nič nedokazovali?
Ako sa zachovala známa #metoo ikona slovenskej nezávislej žurnalistiky, keď viacerí poslanci svojvoľne začali rozoberať poslanecký klub #Siete? Prečo s neodmysliteľnou kamerou v ruke neinformovala verejnosť o tom, že sa tu bez asistencie voličov menia pomery v parlamente? Prečo sa ďalší moderátor s charakteristickým naivným výrazom notorického Nevedka nechytal pod lampou za hlavu a prečo sa nerozčuľoval na obrazovke spolu s „bratislavskou kaviarňou“ nad faktickým prepisovaním výsledkov demokratických volieb?
Odpoveď je jednoduchá – „lebo #Sieť“ a úspech sa neodpúšťa. Už predvolebné odhady výsledkov tejto strany vo voľbách 2016 vystrašili mnohých politických konkurentov a tí, prirodzene, museli reagovať. A ako viackrát predtým sa ukázalo, že najlepšou obranou je útok. Tí, ktorí mali za úlohu #Sieť kompromitovať, hľadali každú vhodnú zámienku a nevynechali žiadnu príležitosť kopnúť si do nej. A spriaznené médiá ochotne prisluhovali. Stranu od samého začiatku jej existencie opriadali nitkami akéhosi tajomného sprisahania a strašili hrozbou „pevnej ruky“ domnelých oligarchov, ktorí, uvidíte, rozkradnú, čo sa dá. Mimochodom, tieto poplašné prognózy boli v rozpore s ich staršími investigatívnymi zisteniami o beznádejne rozkradnutom Slovensku, o čo sa mali postarať mečiarovci, dzurindovci, Smer… V krátkom čase sa však ukázalo, že „pevná ruka“ v #Sieti neexistuje, že stranu viac charakterizuje improvizácia, trieštenie názorov a chaos. Jej predstavitelia presviedčali verejnosť o tom, že budujú prepevný hrad morálky, slušnosti a principiálnosti, ktorý odolá príboju zla, korupcie a nenávisti a že iba neobvykle silné politické tsunami môže ohroziť ich snahy. V skutočnosti však postavili detský hrad z piesku. Navyše tí, ktorým dali občania najväčšiu dôveru – poslanci NR SR – skončili ako zvädnutá púpava, stačil slabý vánok a rozleteli sa na všetky strany. A zrazu zmizli aj informácie z „dôveryhodných“ zdrojov o zákulisnom riadení strany temnými silami.
Z celej tejto patálie plynie pre stranu #Sieť viacero ponaučení. V prvom rade si musí uvedomiť, že úspech a rešpekt sa nedajú vynútiť, a v praxi musí dodržiavať to, že dôveru je možné dať iba ľuďom, ktorí si ju zaslúžia a ktorí hneď pri prvej príležitosti nepodľahnú rôznym tlakom a nástrahám. Druhým ponaučením je, že aj tí žurnalisti, ktorí sa pred verejnosťou prezentujú ako puncovaní „strážni psi demokracie“, sú tiež iba ľudia a spravidla spievajú toho pieseň, koho chlieb jedia.
Autor: RNDr. Ivan Zuzula, CSc., Foto: FB / #SIEŤ
predseda strany #SIEŤ