Komentáre a názory Top

Komentár Ivana Zuzulu: Musia sa všade povaľovať prázdne fľaše?

Problematika komunálnych odpadov nie je na Slovensku žiadnou novinkou a nová nie je ani idea podpory ich zberu a zhodnocovania formou zálohovania nápojových obalov, predovšetkým PET fliaš. Ročne sa u nás vyprodukuje cca 10,8 milióna ton odpadov, obalových plastov sa celkovo dá na trh cca 120  tisíc ton, z toho podiel PET fliaš predstavuje cca 35 tisíc ton, 15 tisíc ton z nich sa zhodnocuje, miera zberu a recyklácie PET obalov je teda na úrovni zhruba 43 %.

Zálohovanie potravinárskych obalov je krok, ktorý pomáha riešiť nakladanie s vybranou časťou plastov predstavujúcich nemalú záťaž životného prostredia, a ak sa pozornejšie pozrieme okolo seba, záťaž obzvlášť viditeľnú. PET fľaše v rôznom štádiu deštrukcie sa povaľujú po uliciach, po lúkach, po lesoch, nájdu sa v potokoch, v riekach, v jazerách a nakoniec skončia v oceánoch… a vo vnútornostiach veľrýb.

Riešením tohto problému by mohlo byť, ak sa za každú PET fľašu uvedenú na domáci trh (a príslušne označenú) zaplatí do vyhradeného centra predpismi určená záloha. Idea zálohového systému sa však vôbec nemusí týkať iba PET fliaš, rozšíriť sa dá aj o oblasť sklenených nápojových obalov, nápojových hliníkových plechoviek a pod. V našom prípade zálohu zaplatí dovozca, domáci výrobca alebo plnič nápojov v PET fľašiach a premietne ju následne do veľkoobchodnej ceny nápoja. Uhradená záloha sa v konečnom dôsledku stane súčasťou ceny pre koncového zákazníka.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že koncoví zákazníci budú tí, ktorí fungovanie celého tohto špásu zaplatia. Nebude to tak – záloha sa im vráti, ak spoplatnené fľaše po skonzumovaní ich obsahu odovzdajú v niektorom z autorizovaných zberných zariadení. Autorizované zberné zariadenia budú prevádzkovať obce, potravinárske predajne, bufety zaoberajúce sa predajom nápojov v PET fľašiach, špecializované subjekty a pod. Prevádzkovateľ autorizovaného zberného zariadenia bude viesť prehľad o vyzbieraných fľašiach a na jeho základe mu spomenuté centrum refunduje vyplatené zálohy, zabezpečí mu odvoz vyzbieraných fliaš a na základe dohody prispeje aj na úhradu súvisiacich prevádzkových nákladov. Zálohy sa budú spätne vyplácať len za neporušené PET fľaše (aby niekomu neprišlo na um domáhať sa vyplatenia zálohy za niekoľko častí tej istej fľaše) so špeciálnymi znakmi (napr. EAN kód a pod.) označujúcimi, že ide o obaly uvedené na trh v SR (inak by hrozilo, že náš trh zaplavia „vyzbierané“ PET fľaše zo susedných štátov).

Navrhovaný zálohový systém môže niekomu pripadať diskriminačne. Koho však diskriminuje? Diskriminuje toho, kto nechce alebo „nemôže“ (z najrôznejších dôvodov), resp. „zabudne“ odovzdať zálohovaný obal späť do systému triedeného zberu a recyklácie. Ide však naozaj o diskrimináciu? Nie je to v skutočnosti iba cena za nedbanlivosť a/alebo za zábudlivosť, ktorá nakoniec znepríjemňuje život nám všetkým, nie je to prevencia pred tým, aby sa odpadové plasty nepovaľovali kdekoľvek v prírode? Nie je navrhovaný systém, naopak, motiváciou a spôsobom ,ako si privyrobiť, pre tých, ktorí namiesto „zábudlivcov“ prinesú použité plastové obaly do zberných centier a za „odmenu“ zinkasujú zálohu?

Mnohí si iste ešte spomenú na zálohované „vratné“ fľaše. Každý vedel, že po skonzumovaní ich obsahu (mlieka, vína, piva, minerálky, malinovky, octu…) za každú vrátenú sklenú fľašu dostane jednu korunu československú (1 Kčs). Nerozbité fľaše nikto neodhadzoval do komunálneho odpadu, nosil ich radšej do potravinárskych obchodov a výkupní a nápojové obaly sa nepovaľovali kade – tade. Pociťoval to niekto ako diskrimináciu?