Domov » Kategórie » Domáce » Komentár Ivana Zuzulu: Migrácia, klimatická zmena a zodpovednosť vlády

Komentár Ivana Zuzulu: Migrácia, klimatická zmena a zodpovednosť vlády

BRATISLAVA – Ak sa chce premiér Fico postaviť k problému migrácie naozaj zodpovedne, mal by sa zaoberať oveľa širšou témou, ako je trénovanie ochrancov hraníc v Líbyi. Strategickým záujmom Slovenska (ako jednej z vyspelých krajín) je totiž prijatie a realizácia účinných adaptačných opatrení na klimatické zmeny.

Dôsledky zmeny klímy sa už dnes významnou mierou podieľajú na zhoršovaní ekonomickej, politickej a bezpečnostnej situácie v Ázii a v Afrike. Ich prejavom sú vlny migrantov z postihnutých oblastí severnej Afriky do krajín EÚ. V prípade, že vyspelé krajiny adekvátne nezareagujú, problém sa bude stupňovať a nevyrieši ho žiadna špeciálne vycvičená hraničná ochranka v Líbyi.

Nerobme si ilúzie, migrácia nie je na ústupe. Podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) bude migrácia jedným z najvýznamnejších dôsledkov zmenených klimatických podmienok. Zapríčiní ho erózia, sucho, záplava prímorských oblastí a kolaps poľnohospodárstva. Medzinárodná organizácia pre migráciu predpokladá, že do roku 2050 sa v dôsledku environmentálnych zmien pokúsi emigrovať viac ako 200 miliónov ľudí. Migrácia zasiahne jednak krajiny „chudobného“ Juhu, odkiaľ budú ľudia nútení emigrovať, ale predovšetkým krajiny „bohatého“ Severu, kam patrí aj Slovensko, ktoré sa nevyhnutne stanú ich cieľovou destináciou. Na rozdiel od minulých storočí, dnes už na Zemi neexistujú riedko obývané územia s podmienkami vhodnými na bežný život, ktoré by boli schopné absorbovať migračné vlny. Intenzitu environmentálnej migrácie pritom odborníci odhadujú v desiatkach miliónov obyvateľov, pretože pôjde o pohyb z husto osídlených oblastí Ázie a Afriky.

Afrika je jeden z kontinentov najviac zraniteľných zmenou klímy. V severnej Afrike a v Saheli spôsobuje vzrastajúce sucho nedostatok vody a nadmerné využívanie pôdy jej degradáciu, čo môže viesť k strate až 75 % poľnohospodárskej pôdy, zásobovanej zrážkami. Delta Nílu bude vystavená riziku zo zvyšovania hladiny mora a zo salinizácie poľnohospodárskej pôdy.

Jednou z príčin súčasnej migrácie obyvateľov z krajín „tretieho“ sveta do krajín Európskej únie je aj odlišný vývoj populácie v týchto regiónoch. V rozvojových krajinách bol v období rokov 1960 až 2015 zaznamenaný priemerný 1,025-násobný medziročný nárast počtu obyvateľov. Znamená to, že v týchto krajinách bol počet obyvateľov v roku 2015 v porovnaní s rokom 1960 v priemere viac ako štvornásobný, vzrástol o 302,3 % (zo 100,0 % na 402,3 %). Len pre porovnanie, v európskych krajinách bol v období rokov 1960 až 2015 zaznamenaný priemerný 1,004-násobný medziročný nárast počtu obyvateľov. To znamená, že počet obyvateľov v Európe vzrástol o 26,3 % (zo 100,0 % na 126,3 %). Ak vychádzame z uvedených dát, ľahko si odvodíme trendy budúceho vývoja. V nasledujúcich desiatich rokoch možno pri naznačenom trende rastu očakávať, že v rozvojových krajinách stúpne počet obyvateľov 1,28-násobne (o 28 %) a v krajinách západnej Európy možno v tom istom období predpokladať iba mierny, konkrétne 1,04-násobný (o 4 %) nárast počtu obyvateľov.

Klimatické zmeny budú mať (v niektorých prípadoch už aj majú) rôzne environmentálne, sociálne a ekonomické dôsledky. Prijatie a realizácia účinných adaptačných opatrení vo všetkých oblastiach života spoločnosti (zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, zásobovanie vodou, stavebníctvo, doprava, obrana, životné prostredie a pod.) je a v  najbližších rokoch bude naliehavou úlohou, s ktorou sa budú musieť vyrovnať všetky vyspelé štáty sveta.

Predpokladom na to bude vytvorenie fungujúceho systému, v ktorom sa budú sústreďovať jednak historické a on-line dáta, údaje súvisiace s popisom a s parametrami podieľajúcimi sa na formovaní, vývoji a zmenách klimatického systému Zeme, jednak expertné zdroje. Nevyhnutným vstupom budú tiež predstavy a požiadavky riadiacich orgánov a politickej sféry o želateľnom vývoji jednotlivých oblastí života spoločnosti (zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, zásobovanie vodou, stavebníctvo, doprava, obrana, životné prostredie a pod.). Výstupom zo systému by mali byť fundované časovo a priestorovo lokalizované návrhy scenárov a opatrení, ktoré bude potrebné v jednotlivých oblastiach života spoločnosti pri adaptácii na klimatickú zmenu uskutočniť.

Autor: RNDr. Ivan Zuzula, CSc., Foto: FB / #SIEŤ

predseda strany #SIEŤ

Autor: Ivan Zuzula
Tagy