Komentáre a názory Top

Komentár Ivana Zuzulu: Kto nemá program, potrebuje prieskum

Zdroj: TASR / Pavol Zachar

Prieskumy verejnej mienky sa v súčasnosti stali takmer nevyhnutnou rekvizitou predvolebného boja politických strán. Cieľom týchto štatistických zisťovaní spravidla býva potvrdiť voličom, že ich prípadná voľba sa vyplatí. Pamätáme si však (a nie je to tak dávno), že sme volili aj bez toho, aby sa na nás zo všetkých strán valili sofistikované odhady budúceho politického vývoja. Volili sme podľa programov politických strán a podľa toho, ako nás oslovovali.

 

Vtedy ešte politické strany považovali za dôležité mať program a snažiť sa získať pre jeho realizáciu voličskú podporu. Doba sa zmenila. Predstavitelia súčasných strán svoj program (ak nejaký majú) radšej skrývajú a predbiehajú sa v dohadoch o ohrození demokracie, ktoré vraj vyplýva z moratória na prieskumy verejnej mienky. Pretože prieskumy, nie programy, sú podľa nich tými najpodstatnejšími informáciami pre voličov.    

Do istej miery majú pravdu. Keďže strany rezignovali na program, snažia sa zaujať silným príbehom a charizmatickým lídrom. Aby bol líder v médiách uveriteľný, musí jeho popularita hodnoverne rásť a kto iný by to mal potvrdiť, ak nie prieskumné agentúry. V súčasnej dobe PR aktivít a marketingových manipulácií má snaha jednotlivcov neodlišovať sa od „väčšiny“, nebyť v rozpore s rôznymi (dosť často nekvalifikovanými) projekciami budúcnosti za následok, že mnohí „vytesnia“ svoje prirodzené voličské preferencie a snažia sa podporovať variant „nad päť percent“.

Problém však nastane vtedy, ak značná skupina takéhoto elektorátu medzi viac ako päťpercentnými stranami nenájde žiadnu, ktorá by aspoň spolovice napĺňala jej predstavy. Takíto voliči majú napokon dve možnosti: nezúčastniť sa volieb, nevoliť nikoho a nechať rozhodovať o budúcom smerovaní krajiny „priemernú mienku“ populácie. Druhou možnosťou je zúčastniť sa volieb, ale podľa svojho osobného mentálneho nastavenia – a voliť možno aj extrém, ktorý však aspoň v hrubých obrysoch zodpovedá ich základnému hodnotovému nastaveniu. Keďže v ich prípade nejde o typických nositeľov extrémistických názorov, svoje volebné priority, celkom prirodzene, zverejňovať nebudú a v prieskumoch volebných preferencií sa určite neobjavia.

Doterajšia predvolebná kampaň pred aktuálnymi parlamentnými voľbami naznačuje, že z hľadiska definitívneho postoja voličov bude rozhodujúcich niekoľko posledných dní februára 2020. S istou mierou preháňania možno povedať, že nie malá časť voličov sa bude rozhodovať až vo volebnej miestnosti. A v súvislosti s predchádzajúcim textom sa obávam, že väčšina prieskumov (ak nejaké budú) bude nanič a 1. marca 2020 sa môžeme prebudiť do rána plného prekvapení.