Komentáre a názory

Komentár Ivana Zuzulu: Keď dvaja robia to isté

Zdroj: TASR / Pavol Zachar

V pondelok sa k rozhodnutiu Igora Matoviča nekandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu a podporiť namiesto toho Petra Polláka, ktorý je na kandidátke OĽaNO na treťom mieste, vyjadril aj nezaradený opozičný poslanec NR SR Miroslav Beblavý. Politiku v tejto súvislosti porovnáva s chirurgiou či učiteľstvom a vyjadruje presvedčenie, že by mala byť rovnako seriózna a nemala by sa stať cirkusom.

 

Spomína prípad pacienta ležiaceho na operačnom stole a „chirurg zrazu odíde, lebo chce ukázať vrchnej sestre, že bez neho to nespraví. Vám porozpráva veľkolepý príbeh, že je to vo váš prospech, ale v skutočnosti mu išlo len o neho. Predseda maturitnej komisie na škole vášho syna napíše v deň maturít na Facebook, že vzhľadom na stav školstva odmieta komisiu viesť. V skutočnosti zrazu dostal na ten deň ponuku na lukratívne súkromné doučovanie. Vyšetrovateľ veľkého zločinu robí bombastické tlačovky, ale roky nevie nikoho ani len zatknúť. Čo by ste s nimi urobili? Nakopali ich do…“

Na záver svojho príspevku sa pýta, prečo tolerujeme, dokonca volíme politikov, ktorí namiesto profesionálnej a poctivej práce s výsledkami hrajú len na seba a nevedia nič robiť okrem cirkusu a populizmu.

Nuž podobnú otázku môžu voliči položiť aj pánovi poslancovi Beblavému.

V čase, keď bol zvolený za poslanca NR SR za stranu Sieť, na protest s rozhodnutím „vedenia“ tejto strany vstúpiť do koalície so Smerom „začal hrať na seba“, stal sa „nezávislým“ a okamžite sa pustil do budovania novej politickej strany. Výsledkom bol aj čistý „cirkus“ – v parlamente sedia poslanci za stranu, ktorú nikto nevolil. S rozhodnutím neosobného „vedenia“ strany však v skutočnosti nesúhlasil člen jej predsedníctva, istý čas aj podpredseda. Rozhorčene a urazene odišiel bez snahy o nápravu, bez snahy o zvolanie predsedníctva, bez apelov na voličov a členov strany. Ak by sme si chceli pomôcť bájkou pána poslanca, tak sa zachoval ako chirurg, ktorý sa uprostred operácie vybral opraviť si auto tvrdiac, že on vždy chcel byť pretekárom.

Jednoducho sa zodvihnúť a bez snahy o nápravu odísť je typickým prejavom „hry na seba“ a keď už pán poslanec spomína aj „populizmus“, rád by som mu pripomenul jeho exhibíciu v deň (noc) ostatných prezidentských volieb.

*Autor je predsedom Slovenskej konzervatívnej strany