Komentáre a názory

Komentár Ivana Zuzulu: Istanbulský dohovor a Slovensko

BRATISLAVA – Istanbulský dohovor, je jednou z právnych noriem, ktoré nám údajne „vnucuje“ EÚ. Hneď na úvod treba povedať, že to tak nie je. Spomenutý dokument, ako vyplýva z jeho úplného názvu – Dohovor Rady Európy o prevencií a boji proti násiliu na ženách a proti domácemu násiliu – je z dielne Rady Európy združujúcej nie 27, ale 47 krajín, okrem iných napríklad aj Turecko a Rusko, a Slovensko ho môže bez akýchkoľvek dôsledkov a následkov odmietnuť.

Z hľadiska existujúceho práva európskych krajín ide s veľkou pravdepodobnosťou o irelevantný dokument, ktorý sa môže týkať prioritne krajín s nižšou úrovňou právneho povedomia. Pomenováva totiž také trestné činy, akými sú fyzické týranie, psychické týranie, nebezpečné prenasledovanie (stalking), sexuálne násilie (vrátane znásilnenia), vynútené manželstvo, sexuálne obťažovanie, mrzačenie ženských genitálnych orgánov, vynútený potrat a vynútená sterilizácia. Čo z toho nie je už v súčasnosti trestné v ktorejkoľvek z krajín EÚ? No podľa Dohovoru budú signatárske krajiny povinné zaviesť tieto pojmy do svojich právnych noriem – hoci tam už dávno sú. Mrzačenie ženských pohlavných orgánov či vynútené manželstvá sú typické pre iný geografický a náboženský región, zatiaľ určite nie pre (strednú) Európu.

Čertovo kopýtko prípadného prijatia Istanbulského dohovoru však tkvie v inom, totiž v tom, že od ratifikovaných medzinárodných zmlúv sa odstupuje veľmi komplikovane, obzvlášť od tzv. „ľudskoprávnych“  medzinárodných právnych záväzkov. Každý takýto dokument môže slúžiť (a, ako ukazuje prax, neraz aj slúži) ako podklad pre vznik ďalších a ďalších noriem, ktoré sa následne nedajú odmietnuť – pretože už predsa existuje predchádzajúce precedentné súhlasné stanovisko. V tejto súvislosti upozorňujem na článok 6, podľa ktorého sa zúčastnené zmluvné strany zaväzujú, že pri implementácii a vyhodnocovaní dopadov ustanovení Dohovoru budú zohľadňovať genderové hľadisko.  Vyhodnocovanie implementácie však nebude v rukách suverénnych štátov, ale v pôsobnosti monitorovacieho mechanizmu, tvoreného zástupcami zmluvných strán a skupinou „nezávislých expertov“. V ich kompetencii bude vytvárať konkrétne „na mieru šité“ odporúčania a následný tlak na suverénne štáty, resp. na ich demokraticky zvolené vlády, aby tieto konkrétne opatrenia presadzovali. Vzhľadom na nejednoznačnú formuláciu niektorých ustanovení dohovoru bude mať monitorovací orgán až znepokojivé kompetencie.

Nikto nepochybuje o tom, že riešeniu problematiky domáceho násilia a násilia na ženách je potrebné venovať náležitú pozornosť. Na Slovensku by som sa však sústredil predovšetkým na vymožiteľnosť už existujúceho práva a vôbec by som sa nezaoberal ratifikáciou Istanbulského dohovoru.

Autor: RNDr. Ivan Zuzula, CSc., Foto: FB / #SIEŤ

predseda strany #SIEŤ