Domáce Komentáre a názory

Komentár Ivana Zuzulu: Horúce kreslo ministra vnútra

BRATISLAVA – V rámci rituálnych tancov okolo ministra vnútra a jeho podriadeného policajného prezidenta sa prekvapivo ukázalo, že bojovníci proti korupcii majú značne selektívny prístup k odhaľovaniu škandálov. Ako inak si máme vysvetliť, že najplamennejší z bojovníkov za očistu spoločnosti si vzal na mušku Tomáša Druckera iba pred pár dňami. Kompromitujúci materiál na ministra, resp. jeho manželku určite nevznikol pred dvoma týždňami. Znamená to teda, že pre protikorupčných bojovníkov neboli tieto informácie zaujímavé, keď bol Drucker minister zdravotníctva, či riaditeľ pošty, ale začali byť neodkladne naliehavé, keď sa stal ministrom vnútra?

Nie je jasné, kto dlhodobo sušil doma v zásuvke kompromitujúci materiál na šéfa pošty, ministra zdravotníctva a jeho manželku. A nie je jasné ani to, či tieto informácie zverejnil najväčší protikorupčný bojovník na niečí pokyn alebo z vlastnej iniciatívy prezieravo čakal na chvíľu, keď sa Drucker stane ministrom vnútra. Až táto funkcia sa totiž ukázala ako vhodná na senzačné odhalenia. Výsledok – minister odišiel, policajný prezident ostal.

Keďže najkratšie pôsobiaci minister vnútra nevydal policajného prezidenta davu, ostal čierny Peter v rukách jeho nasledovníka, trojtýždňového premiéra Pellegriniho. Ak je pravdou, že rezignovaný minister vnútra nenašiel žiadne profesionálne pochybenia generála Gašpara, tak je predseda vlády – najnovšie aj minister vnútra Pellegrini na najlepšej ceste stať sa novým Pilátom Pontským.

Iróniou by bolo, keby sa zrazu objavili dnes neznáme senzačné odhalenia a fakty, ktoré doteraz nekompromitovali Pellegriniho ako podpredsedu vlády, ale u viacfunkčného premiéra sa ukážu ako absolútne neprípustné. Istý náznak sme mohli vidieť počas Veľkej noci, keď sa stal problémom premiérov byt. Ten istý byt, toho istého vlastníka Pellegriniho ešte pred mesiacom (keď nebol premiér) nikoho nezaujímal. Hoci jeho nadobudnutie bolo rovnako „zvláštne“ vtedy aj teraz.

Môžeme len hádať, čo bude nasledovať a či po ministrovi Druckerovi, odstúpi aj predseda vlády, len aby policajný prezident mohol ostať. A koho ďalšieho ešte prevalcuje ťarcha kresla ministra vnútra? Niektoré výroky majú nadčasovú platnosť. Takým je aj výrok Lasicu a Satinského o tom, že kto ešte nebol ministrom, nech sa hlási u súdruha Žinčicu. Dnes by sme mohli parafrázovať, že, kto nebol ministrom vnútra, by sa mal prihlásiť u pána Žinčicu, vnuka spomínaného súdruha. Obávam sa však, že záujemcovia sa hrnúť nebudú.

Autor: RNDr. Ivan Zuzula, CSc., Foto: FB / #SIEŤ

predseda strany #SIEŤ