V súvislosti so žurnalistickým trhákom tohtoročnej uhorkovej sezóny s kauzou Markíza – Kočner – Rusko sa objavujú rôzne tajomné väzby a prepojenia – a aj z úst ľudí, u ktorých predpokladáme aspoň minimálne znalosti práva, počúvame o úplatných policajtoch a o skorumpovaných prokurátoroch. Nechajme teraz bokom, ktorí konkrétne to sú, aj keď aj to môže byť celkom zaujímavé, a venujme sa evergreenu ostatných minimálne tridsiatich rokov – boju proti korupcii.
Ako zabezpečiť, aby sa vidina nelegálne a „ľahko“ zarobených peňazí nestávala lákavou nielen pre nepoctivých policajtov a nehodných prokurátorov, ale aby bola absolútnym tabu pre všetkých zamestnancov štátnej a verejnej sféry.
Jednou z možností je ku každému z nich postaviť kontrolóra a potom aj k nemu postaviť ďalšieho kontrolóra, aby sa tí prví dvaja, nedajbože, nedohodli. Ale nekalo spolčiť sa dokážu nielen dvaja, ale aj traja, štyria, piati … a pokračovať môžeme takmer donekonečna. Nakoniec by počet kontrolórov bol obrovský a limitoval by ho počet obyvateľov Slovenska (EÚ, sveta …).
Oveľa jednoduchšia sa mi zdá aplikácia princípu, že každý legálny príjem by mal byť zdanený. V prípade štátnych a verejných zamestnancov nie je ťažké zistiť, aký mali hrubý príjem za posledných dvadsať, tridsať rokov. Ak vezmeme zdanený hrubý ročný príjem ako hlavný zdroj v procese nadobúdania majetku každého zamestnanca (vôbec neuvažujeme s tým, že musel aj jesť, bývať, obliekať sa, cestovať a pod., čo tiež čosi stálo), potom povedzme dvadsať-, tridsaťnásobok takejto čiastky by mal zodpovedať objemu hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorým konkrétny jednotlivec v súčasnosti disponuje. Prirátať k tomu môžeme aj dary, dedičstvo, príjmy z podnikania, výnosy na burze a pod., ktoré však, ak sú legálne, bývajú spravidla aj zdanené a zdokumentované.
V čase vyspelých IT technológií a množstva informačných databáz by nemal byť problém vykonať takúto inventúru príjmov a jej výsledky porovnať so skutočným majetkom čiernych oviec, ktoré svoje povolanie s veľkou pravdepodobnosťou nevykonávajú v súlade s etickými (a asi ani s právnymi) normami.
Aby sme zbytočne niekoho nekriminalizovali, majetok prevyšujúci spomenutú hranicu by sa zdanil sadzbou povedzme 90 % a v prípade neplnenia tejto dodatočnej daňovej povinnosti by celý prepadol v prospech štátu. Podľa toho, čo nám servírujú žurnalisti, by sme asi získali dosť prostriedkov na zdravotníctvo či diaľnice.
*Autor je predsedom Slovenskej konzervatívnej strany.