Domáce Komentáre a názory

Komentár Ivana Zuzulu: Čo je horšie: Politické strany alebo politický marketing?

BRATISLAVA – Naše médiá, ale nielen tie, sa veľmi často oháňajú výrazmi pravica a ľavica, pravicoví (ľavicoví) politici, názory, skutky a pod. V komentároch politickej praxe na Slovensku sa však pojmy “pravica” a “ľavica” používajú viac na vyjadrenie miery sympatií k tomu-ktorému politickému subjektu zo strany komentátorov, než na označenie jeho skutočnej politickej orientácie. Mohlo by sa zdať, že pravicovo – ľavicová rétorika je už úplným anachronizmom a že budúcnosť majú iba marketingovo podložené politické projekty opierajúce sa o čosi úplne iné. Je to však naozaj tak?

V spleti politických strán na Slovensku od tých, ktorých názov pripomína vývesný štít prevádzky živnostníka s menom majiteľa (zakladateľa), cez tie, ktoré upozorňujú na základné životné pravdy, či tie, ktoré sa tvária úplne obyčajne, až po tie, ktoré svojim názvom pripomínajú reklamnú kampaň na hocičo (siete, smery, mosty, skoky, ciele, cesty, šance…) to tak naozaj vyzerá. Ich snahou je upútať pozornosť kohokoľvek čímkoľvek. Základnou pracovnou metódou sa pre ne stali prieskumy verejnej mienky (samozrejme najlepšie a najobjektívnejšie sú tie “vlastné”), bulvarizácia bez overovania a využitie momentu prekvapenia. Hodnotová orientácia a morálka potichu išla bokom.

V prípade Siete dospela hodnotová nekonzistentnosť až tak ďaleko, že sa z nej vyvinuli tri nové strany a posilnila jedna už existujúca – od ľavičiarov, cez menšinový subjekt, pravicu až po nevyspytateľných „nezávislých“ poslancov. Zakladateľ strany sa síce pasoval do role „gazdu pravice“, no jeho najbližší straníci boli vyznávači všetkého možného a tak to aj vyzeralo. Ale ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. V súčasnosti tvoria jadro strany opäť len ľudia, ktorých spájajú konzervatívne hodnoty.

Ak sa pozrieme na typické chápanie toho, čo je “pravicové” a čo je “ľavicové” a čo sa, žiaľ, hlboko zakorenilo v myslení niekoľkých generácií ľudí u nás, tak potom platí, že samotné pravo-ľavé delenie nemá význam. Ani najzarytejší “pravičiar” si totiž dnes nemyslí, že tí, čo nemôžu, nedokážu a dokonca ani tí, čo nechcú pracovať, by mali ostať na ťarchu iba rodine, príbuzným a/alebo charite. A klasické “ľavicové” idey by sa iba veľmi ťažko realizovali v globálnej (globálizovanej) spoločnosti a voči nadnárodným korporáciám.

Charakter politických subjektov sa v súčasnosti musí prejavovať v čomsi inom. Musí sa prejavovať v jasnej deklarácii ideí a hodnôt, od ktorých odvodzujú svoju existenciu a ktoré svojou (politickou) aktivitou chcú presadzovať. Takáto jasná deklarácia na druhej strane bude nástrojom v rukách verejnosti, pomocou ktorého bude môcť činnosť subjektov hodnotiť a navzájom porovnávať. A možno by nezaškodilo, keby ideové zameranie politických strán naznačoval aj ich názov.

Autor: RNDr. Ivan Zuzula, CSc., Foto: FB / #SIEŤ

predseda strany #SIEŤ