Poslanci britského parlamentu premiérke Mayovej dosť drsne naznačil, že taká dohoda o odchode Veľkej Británie z EÚ, akú doteraz obidve strany vydiskutovali, nie je pre nich vôbec prijateľná. Neznamená to, že brexit sa jednoznačne udeje bez akéhokoľvek zmluvného podkladu, no výsledky, ktoré vyjednávači na oboch stranách zhruba za dva roky dosiahli, pôjdu asi do koša. Vylúčiť sa však nedá ani to, že Veľká Británia z EÚ vystúpi bez akejkoľvek dohody, ba ani to, že žiadny brexit nakoniec nebude.
Čo to znamená pre Slovensko? V roku 2004 sme vstupovali do EÚ aj kvôli Veľkej Británii, kvôli jej demokratickým tradíciám, kvôli jej úrovni médií, vzorom nám bol „ostrovný“ spôsob života, kultúra, školstvo … Keď sa už takáto tradičná bašta demokracie a poriadku sa v Európskej únii necíti dosť komfortne, asi by stálo za to, pouvažovať nad príčinami. Výsledok utorkového hlasovania britského parlamentu možno sčasti pripísať rozkolísanej vnútropolitickej scéne, no výrazný nesúhlas s tým, čo Európska únia odchádzajúcim Britom ponúka, hovorí čosi aj o tom, ako si vedenie EÚ odchod z tohto spoločenstva. Postsocialistické krajiny môžu poslúžiť skúsenosťami s Radou vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) a s Varšavskou zmluvou, z ktorých sa „dalo“ vystúpiť iba teoreticky.
Otázkou ostáva, ako bude vyzerať Európska únia bez Veľkej Británie. V súvislosti s tým by nielen mňa zaujímalo, aký by asi bol výsledok referenda zhruba pred pätnástimi rokmi o vstupe Slovenska do EÚ, ak by hlasujúci vedeli, že jej dominantnými lídrami budú merkelovské Nemecko a macronovské Francúzsko.
*Autor je predsedom Slovenskej konzervatívnej strany