Komentáre a názory Top

Komentár Ivana Zuzulu: Ako uspieť v predvolebnej kampani

Zdroj: TASR / Pavol Zachar

Aj keď parlamentné voľby sú aktuálna téma, nadpis tohto článku by sa rovnako dobre mohol týkať úspešnej telenovely, novinových článkov, či reklamnej kampane na predaj čohokoľvek. Najprv mi dovoľte malé odbočenie.

 

Odborníci tvrdia, že podľa rebríčka priemerného inteligenčného kvocientu (IQ) na svete je Slovensko na 29. mieste s dosiahnutým IQ 96. IQ nad 140 mávajú totálni géniovia (asi 0,2 % populácie), IQ do 140 charakterizuje výnimočných inteligentov, IQ do 130 dosahujú vysoko nadpriemerní inteligenti, IQ do 120 je typické pre ľudí nadpriemerne inteligentných, IQ do 110 predstavuje vysoký priemer inteligencie, IQ do 100 to je priemerná inteligencia, IQ do 90 mierne podpriemerná inteligencia, človek s IQ do 80 býva považovaný za mierne retardovaného, IQ do 70 reprezentuje ľahkú, IQ do 50 strednú a IQ do 20 ťažkú mentálnu retardáciu.

Podľa názoru iných odborníkov sa rozloženie IQ v populácii riadi tzv. normálnym (Gaussovým) rozdelením, pre ktoré je charakteristická typická zvonovitá jednovrcholová krivka. Z tohto vyplýva, že v spoločnosti sa najčastejšie vyskytujú (sú najpravdepodobnejšie) hodnoty IQ blízke priemeru. A aj z vlastnej skúsenosti vieme, že naozaj výnimočných inteligentov, ako aj ľudí ťažko mentálne retardovaných, stretneme iba zriedka.

Pre normálne rozdelenie takisto platí, že zhruba 68 % populácie sa nachádza v intervale, ktorého dolnou hranicou je priemer, od ktorého sa odráta tzv. smerodajná odchýlka. Hornou hranicou je hodnota rovnajúca sa súčtu priemeru a smerodajnej odchýlky. Z teórie takisto vieme, že diferencia medzi zriedkavo sa vyskytujúcimi hodnotami a priemerom predstavuje trojnásobok smerodajnej odchýlky.

V našom prípade predpokladajme, že IQ 140 je práve tou zriedkavo sa vyskytujúcou hodnotou, veď takúto a vyššiu hodnotu máva zhruba 0,2 % populácie, a kvôli ľahšiemu výpočtu berieme ako priemerné IQ hodnotu 95. Smerodajná odchýlka je potom: (140 – 95) : 3 = 45 : 3 = 15.

A dostávame sa k podstate nášho problému. Ak od priemeru odrátame smerodajnú odchýlku, dostaneme: 95 – 15 = 80, ak ju k priemeru prirátame, dostaneme: 95 + 15 = 110. Inteligenčný kvocient v rozpätí 80 až 110 charakterizuje teda 68 % populácie.

V predchádzajúcom texte sme už spomenuli, že človek s do IQ 80 býva považovaný za mierne retardovaného a IQ do 110 predstavuje vysoký priemer inteligencie. Čo z toho vyplýva? Úspešná politická kampaň sa musí zamerať na voličov, ktorí na jednej strane nie sú mentálne retardovaní, no na druhej strane ani príliš nevyčnievajú z rámca priemernej inteligencie.

Aký priestor ostáva stranám s „inteligentnou“ kampaňou? Ako sme už spomenuli, spomenutý interval IQ od 80 do 110 reprezentuje 68 % populácie. Ostáva teda ešte 32 %. No keďže Gaussova krivka je symetrická, polovica z toho pripadá hodnotám IQ nižším ako 80 a polovica hodnotám IQ vyšším ako 110. Volebný potenciál všetkých intelektuálne sa tváriacich volebných programov je teda spolu cca 16 %.

Ak si pozrieme úroveň prebiehajúcej volebnej kampane (ale aj úroveň televíznych programov, reklamných kampaní, výstupov v médiách a pod.), tak podobný jednoduchý výpočet si asi spravili aj v centrálach a agentúrach, ktoré ich navrhujú a riadia, a prispôsobili mu výsledný tvar svojich produktov.