Znie to až tragikomicky: na tri dni plánovaná konferencia o mieri na Strednom východe, ktorá sa začala 14. februára 2019 vo Varšave, sa neukázala ako veľký úspech. Na tejto konferencii s účasťou zhruba 60 krajín sa jednoznačne podpísalo americké Ministerstvo zahraničných vecí, ktoré ju avizovalo už v r. 2018. Viac ako riešenie desaťročia trvajúceho palestínsko-izraelského konfliktu malo toto špičkové podujatie prednejší cieľ a tým bolo stmelenie muslimsko-sunnitských a európskych krajín proti Iránu. Tento štát na konferenciu ani nepozvali a podľa anglického prepisu vysielania známej arabskej televízie Al Jazeera označil ako „ vopred zosnovaný rozsudok smrti nad Iránom“. Na konferenciu pozvali aj Čínu a Rusko, tie sa však nezúčastnili, čím celé podujatie stratilo globálny charakter. Palestínčania konferenciu označili klasicky: ide o „americko-židovské“ sprisahanie.
V určitom ohľade však mala americká iniciatíva aj určitý úspech, keďže mnohé členské krajiny Organizácie islamskej konferencie a dokonca Ligy arabských štátov podporili vo Varšave prezidenta Trumpa, ktorý v máji 2018 vypovedal tzv. „nukleárnu dohodu“ s Iránom. V iných smeroch je ale ťažké hovoriť o úspechu. Poľsko ako hosťujúca krajina považovaná navyše za lojálneho spojenca USA sa už pred začiatkom konferencie správalo voči veľkému bratovi za Atlantikom až šokujúco odmerane a posťažovalo sa (opäť údaj z TV Al Jazeera), že konferencia viac ako Poľsku poslúži skôr záujmom USA, Izraela a Saudskej Arábie.
Konferencia nezmenila ani odmietavý postoj západoeurópskych spojencov USA v NATO – Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva – k zrušeniu „nukleárnej dohody“ s Iránom. Britský minister zahraničných vecí dokonca už dopredu navrhoval, aby sa namiesto iránskej problematiky rokovalo skôr o humanitárnej kríze v Jemene a niektoré členské krajiny EÚ znehodnotili význam konferencie tým, že ohlásili účasť viacmenej subalterných úradníkov svojich ministerstiev zahraničia. Kľúčové krajiny EÚ dali jasne najavo, že im ide v prvom rade o obchod s Iránom, svetovú bezpečnosť nech si riešia – tak ako vždy – „Amíci“. Nad konferenciou sa vynášal aj tieň ohláseného stiahnutia ozbrojených síl USA v počte asi dvetisíc vojakov zo Sýrie. Je to rozhodnutie, ktoré síce vyvolalo nadšenie v Iráne, Ruská federácia reagovala zdržanlivo ale Turecko tento plánovaný krok odsúdilo. V EÚ však nastalo skôr zdesenie: to sa teraz máme starať o Sýriu a Stredný východ sami ako jediný predstaviteľ Západu v regióne?
Podobné konferencie, ktoré často určujú chod svetových dejín, majú tak ako vojny víťazov a porazených. Ako víťaza unikátneho stretnutia z Varšavy môžeme jednoznačne označiť Izrael. Tento malý štát sa vďaka „iránskej karte“ fakticky postupne stáva akýmsi tichým spojencom niektorých arabských krajín. Tie už totiž dávnejšie zabudli na bezprecedentnú Chartúmsku výzvu z r. 1967, ktorú odsúhlasila vtedy absolútna väčšina členov Ligy arabských štátov a ktorá vošla vošla do dejín Stredného východu ako „trikrát nie“: po prvé s Izraelom neobchodovať, po druhé Izrael ako štát neuznávať a potretie s ním nerokovať o mieri. Izrael si po zlyhaní Arabskej jari už aj tak mohol vydýchnuť, keď v Egypte miliónové demonštrácie zvrhli islamistického prezidenta Mursího naznačujúceho, že Egypt môže vypovedať dohody z Camp Davidu. Moc ležiacu na ulici zdvihla armáda. Potom, v r. 2018 sa ukázalo, že napr. aj šport môže spájať. V Spojených arabských emirátoch po víťazstve izraelského atléta povolili zahrať izraelskú hymnu. V tom istom roku Omán – ďalší člen Ligy arabských štátov – vyzval ostatných členov Ligy, aby uznali Izrael ako štát. A napokon na počiatku r. 2019 Saudská Arábia vyrazila dych svetu, keď nad svojím územím povolila prelety izraelských civilných lietadiel.
Idylka s otvoreným koncom pokračovala vo februári 2019 aj vo Varšave, kde premiér židovského štátu sedel vedľa najvyššieho predstaviteľa Jemenu a potriasal si rukami s inými arabskými lídrami. Taký vývoj je naozaj prekvapivý, ale nakoniec skutočne došlo k ozajstnému škandálu. Tou „galibou“ sa stal nie veľmi diplomatický prejav premiéra Netanjahua, ktorý s odkazom na holocaust označil Poliakov za kolaborantov s nacistami počas Druhej svetovej vojny a tým pádom Poľsko za historicky antisemitskú krajinu. Vyslúžil si zúrivú kritiku vládnucich predstaviteľov Poľska schopných oprieť o legislatívu, ktorá môže pohnať pred súd tých Poliakov, ktorí použijú názov Osvienčim (a nie „Auschwitz“). Poliaci dokonca pohrozili bojkotom zasadnutia Višegrádskej štvorky, ktorá sa má konať v Izraeli. Takže židovský štát si pomohol vo vzťahoch s niektorými arabskými krajinami, ale zároveň si to„pokašlal“ s ďalším štátom EÚ, ktorá mu ako celok aj tak nie je príliš naklonená.
*Autor je bezpečnostný analytik a radca bývalého Národného konventu MZV SR/EÚ pre jazykovú politiku