Komentáre a názory

Komentár Iva Samsona: Predsedu NR SR by mali povýšiť aspoň na plukovníka

Zdroj: Glob.sk I Dávid Duducz

21. 8. 1989 sa opäť spomínalo výročie záchrany komunizmu v bývalom Československu vojskami spriatelených krajín. Odborne podľa niekdajšej zvláštnej pavedy – istého vedeckého komunizmu –  išlo o prvú fázu komunistickej spoločensko-ekonomickej formácie pod hanblivým názvom socializmus. K preslávenému výročiu sa tradične vyjadrili špičkoví politici vrátane predsedu parlamentu, ktorým je momentálne šéf SNS Andrej Danko. Ale priznajme si, jeho predslov nie je hodný dôstojníka nižšej šarže. Predseda NR SR má na viac ako obyčajného kapitána.

 

Vo svojom úvodnom vstupe Danko bez zdráhania akciu z 21. augusta odsúdil. Neoznačil ju však za okupáciu, ale za vstup (konkrétne postup) a reprodukoval tak znenie tzv. Moskovského protokolu, ktorý v dramatických dňoch po 21. auguste 1968 podpísali takmer všetci predstavitelia bývalého KSČ, ktorých bratská armáda únosom pozvala do Moskvy. Pravda, našiel sa jeden kacír. František Kriegel, ktorému v Moskve nadávali „haličský židák“, bol vtedy dokonca člen predsedníctva ÚV KSČ. So sebe vlastnou židovskou zanovitosťou odmietol ako jediný tento potupný protokol podpísať. Československí stranícki hodnostári sa totiž v  tomto protokole zaviazali, že sa v oznamovacích prostriedkoch nebude používať označenie „okupácia“. Termín okupanti sa nahradil pojmom „vstup“ spriatelených armád. Žiaľ, alebo skôr našťastie, viera  v komunizmus a v „socializmus s ľudskou tvárou“ začala odvtedy v Československu rapídne upadať, aj keď formálna lojalita voči režimu ostala stabilná. Až nakoniec, po páde berlínskeho múru, občania začali neohrozene štrngať kľúčmi.

Pozoruhodné na prejave predsedu NR SR nie je len výraz „veľká chyba“ pre „postup“ armád dnes už nebohej Varšavskej zmluvy. Ako chybu ju koniec koncov povinne hodnotí aj ruský prezident Putin, ktorý inak nechal okupovať polostrov Krym. Predseda NR SR svojím prejavom iba bagatelizoval podstatu a nepriamo zahmlil pojmy okupácia, intervencia, vstup či postup. Pri nevyhnutom odsúdení okupácie Československa v r. 1968 predseda parlamentu akosi (určite nechtiac) pomiešal význam homoným „cudzí“ a „cudzí“. Z jeho prednesu vyplýva, že sovietske vojská a armády ich satelitných režimov v Poľsku, Maďarsku, Bulharsku a východnom Nemecku boli cudzie. Iste, ozbrojenými cudzincami príslušníci týchto armád naozaj boli. Lenže predseda NR SR, ktorého ponížili povýšením hodnosti na úroveň kapitána, má na viac. Prinajmenšom na plukovníka-politruka. Vo svojom expozé totiž zaperlil poznámkou, že ďalšie cudzie vojská na Slovensku nechceme.

Zvláštne to vyjadrenie, ktoré oslovuje nižšie a xenofóbne pudy bezprizorného občana. Cudzinec predsa nie je „našinec“! Keďže sa „zvolebnieva“, treba zobrať takej kotlebovskej ĽSNS monopol na slovanskosť a etnickú svojskosť?

Ibaže tu nastáva kompetenčný problém. Slovensko je členom NATO, teda organizácie KOLEKTÍVNEJ obrany, nie iba kolektívnej bezpečnosti, akú predstavuje málo účinná Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Vstupom do NATO Slovenská republika prevzala normy, inak povedané záväzky. Tie zahŕňajú multinárodné bojové skupiny, ktoré môžu pôsobiť v iných členských krajinách NATO. Týka sa to aj presunov vojenských jednotiek cez územia členských krajín a, samozrejme, ochrany a monitorovania vzdušného priestoru celého euroatlantického priestoru. Vojaci Ozbrojených síl SR napr. plnia úlohy v Lotyšsku v rámci tzv. Posilnenej predsunutej prítomnosti. Ale to je predsa škandál! Lotyši by podľa myšlienkového postupu predsedu NR SR nemali dovoliť prítomnosť cudzích vojsk na svojom území. Takže môžeme  s dôverou vyčkávať vyjadrenie predsedníčky lotyšského parlamentu, Inara Murniece-ovej. Tá bude vari vyzývať – po vzore pravicovo revizionistickej českej pesničky z r. 1969 – „Běž domů Ivane, čeká tě Nataša, tady tě holky nemilujou“. Predsedníčka lotyšského parlamentu si môže azda  aj zaimprovizovať a vyhlásiť: „Slovaks, go home, čaká ťa Marienka“. Tak to by teda boli kapitánske paradoxy a mierna „veľká chyba“.

*Autor pôsobil v rokoch 1990 – 1992 ako vedúci dokumentačného oddelenia Komisie vlády SR pre analýzu historických udalostí z rokov 1967 – 1970.