Komentáre a názory

Komentár Iva Samsona: “Comeback” muftího Mečiara? Slovensko na prvom mieste!

Zdroj: Glob.sk I Dávid Duducz

Počiatkom augusta 2019 spustil bývalý trojnásobný premiér SR Vladimír Mečiar jeden zo svojich posledných politických kotrmelcov. V jednom čítanom slovenskom denníku totiž oznámil založenie novej strany. Ako “muftího” ho kedysi v 90. rokoch na Slovensku  označovali v zákulisí novinári, ale to len preto, že islamológia bola vtedy na Slovensku len v plienkach. Muftí znamená v islame skôr úradníka s právom vydávať súdne výroky. K skutočnému vládcovi a vládnutiu má taký mufti dosť ďaleko a jeho úkony mali vplyv len v hraniciach muslimskej komunity.

 

S Mečiarom to bolo iné. Mal ďaleko k LennOnnovi (ďalšia prezývka), ale aj k muftímu. 

Mečiar nerobil na zákazku a ako známy komik tu rozveseľoval, tu deptal slovenskú spoločnosť. So zahraničím to bolo iné. Tam slovenský muftí vo východnej časti Európy narážal na hlboké pochopenie, v tej západnej, resp. transatlantickom svete sa stretával so zdvihnutým obočím a čelil otázkam ako: Čo vlastne tí Slováci chcú? Byť mostom medzi východom a západom? Alebo sa vrátiť na východ?

Trojnásobný premiér SR nebol nijaký muftí, bol to ozajstný politický hegemón Slovenska. Jeho počiatočná popularita medzi obyvateľstvom bola v žiare zapadajúceho slnka bývalého Československa (potom na pár okamihov Česko-Slovenska) zdrvujúca. Tak o tom svedčia vtedajšie štatistiky. Na niekoľko rokov sa z neho stal ozajstný “mačo” krajiny. Sám vydával poverenia a rozkazy a nie aby ich prijímal.

Jeho koniec sa chýlil ku koncu už pred parlamentnými voľbami v r. 1998, ktoré paradoxne vyhral ešte s väčším náskokom ako tie štyri roky predtým. Len, s muftího renomé už nebol nikto ochotný vytvoriť vládu s väčšinou v parlamente. Koniec koncov, v r. 1998 bola na Slovensku rozkradnutá už prevážna väčšina z toho, čo bolo aj priklincované. 

Oznámenie že bývalý trojnásobný premiér a „Otec štátu“ (aj keď krstným otcom mu bol prefíkaný Václav Klaus so svojou utkvelou ideou „zbaviť“ sa Slovákov a obnoviť českú štátnosť) mieni založiť novú stranu, nikoho nevydesilo. Nielen na Slovensku, ale ani v zahraničí. Okrem toho, takmer nikto z muftího starej gardy jeho ambície na návrat nepodporil. Žiaden z jeho bývalých kumpánov, ktorí vďaka nemu zbohatli v tzv. divokej privatizácii, sa zaňho nepostavil. 

Zneváženému muftímu akoby sa cnelo za hviezdami svojej bývalej slávy. Chce sa nechať pripomenúť a zažívať chvíle, keď „perlil“ v bratislavskom PKO („poviem vtip: Klaus s korunou v prd⁎li, Vašek s Dáškou v posteli“). Poprípade si na štadióne teatrálne potancoval s K. Schifferovou, ťukol si pohárikom vína s G. Depardieuom, nechal sa vyfotiť v Bratislave s O. Muttiovou a potykal si so synom A. Delona. Všetci štyria posledne menovaní mali iba jedno spoločné: Zrejme až pred výdatne honorovaným pozvaním zistili, že existuje nejaké Slovensko.

Zahraničné médiá venujú poslednému saltu politicky vyhoreného muftího síce akú-takú pozornosť, aj keď iba okrajovú. Psychicky očividne narušenému Mečiarovi odišli ovečky z košiara už dávnejšie k iným bačom: k SNS, k SMER-u, len okrajovo ku KDH. Vyhrážky muftího, že založí novú stranu, môžu byť vierohodné, ale úspech na Slovensku presýtenom politickom trhu takej strane nedáva veľa šancí na úspech. Pri päťpercentnom limite na vstup do NR SR je pravdepodobnosť zdaru strany bývalého trojnásobného premiéra minimálna. Substancia jeho bývalých voličov je už po smrti, iná časť – tá, ktorá prešla k SNS – sa asi dá k neoľudákom (ĽSNS). Pomôcť môže iba silný hráč, akým sa javí jeho bývalý minister spravodlivosti Š. Harabin. Na názve avizovanej novej strany veľmi nezáleží. Všetky vzrušujúce atribúty sa už nachádzajú v kritickej zóne existujúcich politických strán. Ak taká muftího novostrana vôbec vznikne, o čom možno aj pochybovať, potom zrejme pôjde len o premenovanie kedysi mocného HZDS. V názve určite nebude chýbať jedno z otrepaných klišé ako „slovenský“, „demokratický“, „nový“, „národný“, „sociálny“, „socialistický“ „náš“, „ľudový“, „reformný“, „spravodlivý“. Menej pravdepodobná je súčasť skratky názvu, v ktorej sa objavuje „A“ ako antikorupčný. To by bol v prípade muftího veru už len posmešný a málo vtipný satirický trik pred skokom do truhly. Vo zmienenom článku o návrate Mečiara do politiky sa ale predsa len objavilo niečo nové. Muftí ako zdatný plagiátor naznačil, že jeho sloganom môže byť „Slovakia first“! Takže stal sa z bývalého otca slovenskej štátnosti už aj proamerický „trumpista“

Ale Slovensko si môže vydýchnuť. Nijaký „comeback“ muftího sa konať nebude. Navyše, zahraničie takéto komiksy na Slovensku už ani neberie na vedomie. Keď, tak už ho zaujímajú neoľudáci z ĽSNS. Tých si ale nikto príčetný netrúfne pribrať do vlády – našťastie pre ĽSNS, ktorej bude v pohodlnej opozícii lepšie. Inými slovami, čas demaršov zo strany EÚ je preč, NATO sa nad Slovenskom už na prelome storočia zmilovalo (na rozdiel od Ukrajiny). Zdá sa, že „integracionalisti“ na Slovensku –  aspoň zatiaľ – to držia pevne v rukách.

*Autorom je bývalý radca Národného konventu pre jazykovú politiku EÚ.