Dnes je v kurze populárna česká TV Barrandov, pod ktorou sa podpisuje jej majiteľ Jaromír Soukup. Ten pravidelne nakrúca hovory s Milošom Zemanom „Týden s prezidentem“.
Miloš Zeman si ako najvyšší ústavný činiteľ už tradične nevidí do úst a v ČR je momentálne bezkonkurenčne najpopulárnejší politik. Treba povedať, že to od počiatku verejnej kariéry, ktorú začal svojim bezprecedentným rozhovorom pre bývalú komunistickú Československú televíziu, jednoducho „váľa“. Vtedy, ešte pred novembrom 1989 počas „glasnosti“ vystúpil ako prognostik v „interview“ a označil Československo relatívne za jednu z najviac upadajúcich krajín v Európe. V povestných 50-tych rokoch by rozhovor s ním samozrejme nepublikovali. Ale ak by sa to omylom aj stalo, bolo by bývalo úplne stačilo iba podozrenie či udanie od domovej dôverníčky. Mal by vtedy veľké šťastie, ak by skončil iba napr. len v Mírove, Jáchymove, Ilave či Leopoldove. Dnes, ako už druhýkrát zvolený český prezident v priamych voľbách si ako vždy púšťa „hubu na špacír“.
V zatiaľ poslednom autorom sledovanom programe Týždeň s prezidentom mu politicky ambiciózny Jaromír Soukup s pokorou jemu vlastnou položil niekoľko otázok. Vyberám tie dotazy a odpovede ktoré sa týkajú zahraničnej politiky. Prezident Zeman nesklamal. Na otázku, o čom hovoril pri obede s veľvyslancom USA v Prahe, uviedol tri kruhy: Venezuela; Afganistan; presun veľvyslanectva ČR z Tel Avivu do Jeruzalema.
Miloš Zeman je známy tým, že je politicky naklonený Rusku i Číne. Pritom sa však vyslovuje ako veľký priateľ Izraela, čím mnohých svojich nepriateľov uvádza do pomykova. Lenže on priateľom tejto krajiny zrejme aj je, keďže ešte ako český premiér pri návšteve Pamätníku Yad Vašem sa potom, keď ho informovali o útoku teroristov na izraelský autobus vyjadril v tom zmysle, že by sa Izraelčania voči Arabom mali správať ako Česi k Nemcom po Druhej svetovej vojne. Samozrejme tým veľmi nepotešil potomkov sudetských Nemcov, ale vyvolal pobúrenie aj v Izraeli. Lenže v českom parlamente („Dolnej snemovni“) sa vtedy stalo niečo neskutočné. Tam padol celkom dosť podporovaný návrh, aby parlament rozhodoval o tom, či má alebo nemá povoliť Zemanovi cesty do zahraničia. Uff! Niečo podobné sa v bývalom kráľovstvom českom udialo naposledy v 14. storočí, keď sa českí šľachtici na sneme rozhodli, že zakážu panovníkovi Jánovi Luxemburskému (možno otcovi samotného Karola IV) zakážu na určitý súhrn rokov vstup do „Bohemie“. Keď sa tam totiž ten milovník vojen občas objavil, vyberal nehorázne dane, aby mal peniaze na podporu svojich milovaných Francúzov proti Angličanom. Preto ho tak povediac vydedili. Ale to nech je uvedené len ako historická glosa a ako paralelu k navrhnutému ostrakizmu Miloša Zemana.
Zatiaľ posledne vysielaný ´Týždeň s prezidentom´ sa týkal aj Venezuely, ktorá v týchto dňoch rozdeľuje európsku údajnú ľavicu a údajnú pravicu. Tu bol Miloš Zeman nekompromisný. Podľa jeho slov varoval amerického veľvyslanca v ČR pred tým, aby USA podnikli ozbrojenú intervenciu proti Venezuele. USA si podľa neho užili dosť hanby v Iraku i inde a vojenskému zásahu v tejto latinskoamerickej krajine by sa mali vyhnúť. Súčasného provizórneho prezidenta denta Guiadóa síce už uznalo za legitímneho vodcu tohto štátu vyše 60 svetových krajín, Slovensko – na rozdiel od Česka – v čase písania tohto článku ešte nie – lenže prezident Zeman tu trochu prestrelil. Na jednej strane varoval, aby sa náhodou z Guiadóa nestal „druhý Husák“, ale jedným dychom povedal, že oficiálny prezident (Maduro) je slabý a mal by odstúpiť preto, že pre svoju nespôsobilosť nie je schopný uživiť vlastný ľud napriek obrovskému nerastnému bohatstvu, ktoré Venezuela vlastní. Z prezidenta Zemana sa tak stal aj znalec venezuelskej ústavy.
K tretej téme – Afganistan – sa český prezident vyjadril krátko a opäť tak trochu v rozpore s jeho vyjadrením k Iraku, ale jednoznačne: akákoľvek dohoda s Talibanom o mieri je podobným nezmyslom, ako bolo kedysi uzatváranie dohôd s Hitlerom.
Nuž, Miloš Zeman je Miloš Zeman a iný už zrejme nebude. Neodpustil si opäť jeden zo svojich bonmotov, keď časť novinárov označil za „spodinu“. Ľudia si však musia zvyknúť na jeho svojský humor. Povestný je jeho výrok na adresu (uvádzam všetky tituly podľa Britskej encyklopédie) Jeho kráľovskej výsosti princa Henryho Charlesa Alberta Davida, vojvodu zo Sussexu, baróna z Dumbartonu (v Británii po domácku proste a ľudovo „princ Harry“). Zeman si ale na jeho adresu neodpustil ďalší bonmot, za ktorý by napr. v Nemecku ako prezident vyletel z kresla na hodinu. Dobre mu tak, povedal, keď si zobral za manželku „cigánku“ (Jej kráľovská výsosť a vojvodkyňa zo Sussexu), bývalá americká herečka a dnes zrejme najobľúbenejšia žena Spojeného kráľovstva Rachel Meghan Markle-ová je po otcovi Holanďanka a po matke Afroameričanka. Ale Zeman si také žartíky akosi môže dovoliť.
Vzhľadom na zatiaľ zúfalo nezáživnú prezidentskú kampaň na Slovensku by táto krajina kandidátom ako Miloš Zeman najskôr neopovrhla. Určite by vlial Slovensku čerstvú krv do žíl.
*Autor je bezpečnostný analytik a radca bývalého Národného konventu MZV SR/EÚ pre jazykovú politiku