Navonok je všetko v poriadku. USA vyhrali studenú vojnu a postupne vojensky či politicky stáli na stupienku víťazov nad militaristickým Nemeckom a jeho dieťaťom nacistickým Nemeckom. Prakticky sami, hoci bojujúc na dvoch frontoch, sa vyrovnali aj s japonským militarizmom a v 90. rokoch si dokonca odniesli skalp komunistického Sovietskeho zväzu.
Čína akoby ostávala bokom, aj keď sa obaja bývalí spojenci z druhej svetovej vojny zakrátko potom stretli v krvavom kórejsko-kórejskom konflikte.
Dnes je navonok tiež všetko v poriadku. Čína už neoznačuje USA za papierového tigra, nevyhráža sa mu jadrovou vojnou, nepodporuje agresívne režimy v Severnej Kórei alebo v dnes už neexistujúcom Severnom Vietname. Radikálnymi krokmi síce posilňuje svoju vojenskú infraštruktúru, ale vedie s Amerikou iba ekonomickú vojnu, avšak tú USA dnes zvádzajú takmer s celým svetom.
Čína je nebezpečná inak: nie iba geostrategicky, ale aj geopoliticky. Klasická geopolitika zohľadňuje na prvom mieste územie a počet obyvateľstva. Populačne najväčšia krajina sveta a čo do rozlohy štvrtá na svete, je dnes skrytou hrozbou skôr pre Rusko. Zdanlivo to opäť vyzerá bezproblémovo. Obe krajiny spolu čulo obchodujú, ich teritoriálne spory sú pragmaticky zmrazené, sedia popri sebe v Bezpečnostnej rade OSN, kde až dojemne ťahajú zväčša za jeden povraz. Ibaže Rusko zažíva voči Číne dlhodobý deficit. Volá sa pôrodnosť a kvantita obyvateľstva vôbec.
Počet etnických Číňanov v Rusku je oficiálne zanedbateľný. Ešte v prvom sčítaní obyvateľstva v tomto storočí (2002) ukázali zverejnené výsledky len 35-tisíc Číňanov žijúcich v Rusku. Celý rad ruských demografov však kombinovanými metódami dospelo k číslu 998-tisíc. A Migračný inštitút Ruskej akadémie vied metodiku referenda spochybnil a tvrdil, že v Rusku žije vyše dva milióny Číňanov. Nezávislí odborníci však uviedli počet Číňanov na minimálne 3, 28 miliónov, odhadom dokonca až 5 miliónov s tým, že tento počet v posledných rokoch raketovo narastá. Znamená to, že Číňania tvoria dnes po etnických a závažne „vymierajúcich“ Rusoch (104 miliónov) už tretiu národnostnú menšinu po Tatároch (medzi 7 – 8 miliónmi) a Ukrajincoch (niečo cez 5 miliónov). Najhoršie pre Rusko je, že trend imigrácie Číňanov sa prudko zvyšuje.
Najhoršia situácia je zrejme na Ďalekom východe. V kontexte Ruskej federácie ide o tzv. Ďalekovýchodný ekonomický rajón, ktorý so svojimi 6, 2 milióna kilometrov štvorcových tvorí celú jednu tretinu územia Ruskej federácie. V rámci intenzívnych hospodárskych vzťahov sa do Ruska valia doslovne vlny ďalších čínskych obchodníkov aj s rodinami a ruské úrady strácajú nad počtami tejto de facto ilegálnej a rapídne rastúcej komunity kontrolu. Ďalekovýchodný región ale zúfalo potrebuje čínske súkromné investície, modernú technológiu a obchodné aktivity, ktoré sú vlastné práve Číňanom. Podľa denníka Izvestija je demografická situácia s Číňanmi v Ďalekovýchodnom ekonomickom rajóne nezmapovateľná. Počet etnických Rusov v regióne (v r. 2018 cca 6 miliónov) sa znižuje jednak v dôsledku rekordne nízkej pôrodnosti, jednak preto, že Rusi z Ďalekého východu masovo migrujú do iných oblastí Ruska. V rokoch 2006 – 2018 odišla z celej tejto obrovskej oblasti zhruba štvrtina Rusov. Ako pripustil sám prezident Putin, onedlho tam bude väčšina obyvateľstva hovoriť po čínsky. Myslí si to okrem iných aj taká kapacita ako prof. Ivan Čeličev, autor známej knihy Čína verzus Západ – globálny presun moci v 21. storočí.
Tento trend sa dá len ťažko zastaviť. Čína počet vlastného obyvateľstva už brutálne nebrzdí tak ako v minulosti (politika jedného dieťaťa) a na druhej strane, ruské rodiny po potomstve až tak veľmi netúžia. Namiesto toho vo veľkej miere odchádzajú z Ruska do západných krajín. Pre porovnanie: Čína má populáciu aspoň desaťkrát vyššiu než aký je počet etnických Rusov a ekonomický rast je v súčasnosti asi 4x vyšší než ten ruský. Samozrejme, ruská verejnosť kritizuje „výpredaj“ Ruska a nárast protičínskej xenofóbie v Rusku sa skôr či neskôr odrazí aj na bilaterálnych vzťahoch medzi týmito politickými, vojenskými a ekonomickými obrami. Rusko sa síce zúfalo snaží opäť nadobudnúť svoj superveľmocenský vplyv, ktorý si počas studenej vojny vydobylo ešte ako ZSSR. Azda každému menej nepríčetnému musí byť ale zrejmé, že v zápase o účasť v dvojtandeme s USA má Čína v rukáve schované lepšie karty.
*Autor je bezpečnostný analytik.