BRATISLAVA – Celosvetové spiknutie, neoprávnené uplatnenie kolektívnej viny a zničenie športu. Takéto sú najčastejšie reakcie Ruska na ich vylúčenie z olympijských hier, s ktorými súhlasia aj milióny ľudí po celom svete. Dokonca sa s nimi stotožňujú aj viacerí politici, ktorí hovoria o poškodení nevinných športovcov.
Je smutné, kam až dospela civilizácia v súčasnej dobe. Keď podvodníci sú vydávaní za obete a tí, ktorí tvrdo makali celý život, aby si splnili svoj sen, sa majú cítiť previnilo. Trochu mi to pripomína našu politickú scénu, ale o tom inokedy. Je zrejmé, že čím je kauza zložitejšia, tým menej ľudí jej rozumie a tým viac konšpirácií vzniká. Pozrime sa preto na ňu v skratke a bez zbytočných emócií.
Rusko je dlhodobo na čele rebríčka športovcov, ktorí zvíťazili podvodom. O tom, že čestnosť je v športe alfou a omegou, že je „ústavou“ a zároveň „bibliou“ športovca, vedia už aj malé deti. Že sa podvádzať nemá ich učíme ako prvé. Šport a predovšetkým olympiáda vznikli preto, aby mali ľudia vo svete iskru nádeje, že okrem politiky a ekonomiky, ktorá voči nim nie je vždy fér, existuje aj niečo, kde vyhráva naozaj ten, kto si to zaslúži. Že o úspechu rozhoduje len talent, pevná vôľa, chuť na sebe pracovať a psychická odolnosť. Bez ohľadu na rasu, náboženstvo, kontinent či politický systém.
K čomu sa však odhodlali v Rusku, je to najodpornejšie znásilnenie týchto ideálov. Všetko to začalo odhalením reportáže v nemeckej televízii, ktorá priniesla rozsiahle spovede a dôkazy o dopingu ruských športovcov a predovšetkým o premyslenom systéme, ktorý mal všetko zakryť. Zistilo sa, že antidopingový úrad v Rusku plní presne opačný cieľ, ako je odhaľovanie zakázaných látok. Jeho úlohou bolo totiž výsledky falšovať, ničiť a zatajovať. Na pripomenutie – práve kvôli tomu nemohli ruskí atléti štartovať už na olympiáde v Riu. Výnimkou bola športovkyňa, ktorá sa podrobovala dopingovým kontrolám mimo územia Ruska.
To, že Ruská federácia od začiatku kauzu iba bagatelizovala a nepostavila sa hrozivým obvineniam čelom, celý prípad iba zhoršilo. Situácia sa nezlepšila ani potom, ako Rusko sľúbilo nápravu. Vedeli o tom tréneri, lekári, športovci aj členovia výprav, a niektorí z nich sa rozhodli prehovoriť.
Paradoxom je, že na celý podvod sa prišlo po olympiáde v ruskom Soči, ktorá mala slúžiť Vladimírovi Putinovi, aby sa ukázal svetu v tom lepšom svetle. Všetko však pochovala správa Svetovej antidopingovej agentúry (WADA), podľa ktorej riadilo dopovanie športovcov samotné Ministerstvo školstva v spolupráci s tajnou službou FSB a antidopingovým laboratóriom v Moskve a Soči. Rusko je štát, ktorý má ekonomické problémy a je diplomaticky izolovaný. Štátna propaganda potrebuje ľudí zaujať niečím iným. Aj preto je pre ňu dôležité ukazovať okrem vojakov v zahraničí, ktorí sú odkazom na ruskú hegemóniu v časoch ZSSR, aj výrazné úspechy v športe.
Treba pochopiť, že MOV v samotnom rozhodnutí netrestá športovcov, ale štát, ktorý ich nútil podieľať sa na podvode. Z olympiády sa vylučuje Ruský olympijský výbor, nie Rusko ako krajina. V druhom bode rozhodnutia navyše výbor pozýva ruských športovcov k účasti na olympijských hrách, avšak nie pod hlavičkou Ruského olympijského výboru.
Emotívne reakcie väčšiny ruských športovcov, ktorí sa vyhrážajú, že Rusko má bojkotovať hry, sú preto smiešne. Očividne nepochopili, že tu nejde o politiku, ale očistenie športu, ktorý ich kolegovia poriadne zašpinili. Ruská gymnastka Svetlana Chorkinová dokonca v kritike rozhodnutia MOV zašla tak ďaleko, že vyhlásila, že Rusko sa nenechá zastrašiť, „lebo má veľkú armádu a jadrové zbrane“.
Bojkot olympiády Ruskom aj jeho podporovateľmi by mohol zničiť celú olympijskú myšlienku a viesť dokonca až k zániku Hier. Mnohí sa preto pýtajú, či by to nebola privysoká cena za celú kauzu. Ak však treba ľudstvu znova pripomenúť, o čom šport je, tak ju zrejme treba zaplatiť. Svet nesmie donekonečna zatvárať oči a rozhodnutie mať hry bez ruskej vlajky a prítomnosti ruských papalášov je preto správne.
Lebo šport nie je a nesmie byť nástrojom propagandy diktátorov, ani hračkou v rukách tajných služieb či súbojom vedcov o to, kto vynájde čo najúčinnejšie a nevystopovateľné podporné látky. Ak pripustíme, aby sa podvody stali bežnou praxou, potom už niet cesty späť. A takéto olympiády skutočne nemajú žiaden význam.
PS. Pre tých, ktorí spochybňujú dôkazy – kompletná správa o zistených podvodoch
https://www.wada-ama.org/sites/default/files/resources/files/20160718_ip_report_newfinal.pdf
Jakub Dunajský
Foto: SITA