BRATISLAVA – Ako sa mení Severná Kórea prostredníctvom samitu Donalda Trumpa a Kim Čong-una.
Tento týždeň sa uskutočnilo historické diplomatické stretnutie súčasného Amerického prezidenta Donalda Trumpa a lídra Kórejskej Ľudovodemokratickej Republiky (KĽDR) Kim Čong-una, ktorého hlavnou témou bola otázka odstránenia Severokórejského jadrového arzenálu. Trump sa o samite niekoľkokrát vyjadril, ako o jedinečnej udalosti, bez historického precedensu. Zatiaľ čo je pravdou, že úradujúci Americký prezident sa doposiaľ nestretol s lídrom Severnej Kórey, nejde o prvú iniciatívu zo strany USA riešiť otázku jadrového odzbrojenia. História týchto pokusov nám môže pomôcť pochopiť, s akým režimom sa Donald Trump stretol a aj to, čo sa dá od tohto samitu očakávať. Americký prezident preto nerobí dobre, keď si túto históriu necháva vysvetliť práve od Kim Čong-una.
Diplomacia predstavuje komunikáciu, prostredníctvom ktorej sa štáty snažia dosiahnuť svoje ciele. Prostredníctvom diplomacie sa komunikujú postoje, názory a aj to, ako štát vníma udalosti odohrávajúce sa vo svete. Tento akt komunikácie je prirodzenou súčasťou repertoáru inštrumentov každého štátu. Práve pomocou diplomatickej komunikácie sa tak definuje význam udalostí a identity aktérov, ktorí sa na nich podieľajú. Americký prezident Donald Trump tejto stránke diplomacie nerozumie, keď vo svojich vyjadreniach po samite s diktátorom Kim Čong-unom niekoľkokrát priznal, že to bol práve Kim Čong-un, kto spomenul a tak aj zadefinoval minulosť a bývalé snahy predchádzajúcich Amerických vlád, odstrániť jadrové zbrane z Kórejského polostrova. Napríklad v rozhovore pre abcNEWS Trump súhlasí s Kim Čong-unom, že „sú tu dôvody, prečo [Kim Čong-il] odstúpil od dohôd, lebo ich nedodržalo USA, ale to je irelevantné,” vyhlásil, že„Kim Čong-una jeho ľudia milujú“ a on mu jednoznačne verí. Trump v rozhovore taktiež ocenil vyjadrenie Kim Čong-una, že napriek opakovaným neúspechom má Severná Kórea aj naďalej úprimnú snahu uspieť v nadväzovaní štandardných vzťahov s USA, ako aj ochotu odstrániť svoj jadrový arzenál. Problémom akceptovania tejto verzie však je to, že Kim Čong-un, ako aj celá KĽDR, sa v ňom objavuje v pozitívnom svetle ako tá strana, ktorá je dlhodobo odhodlaná rokovať a dosiahnuť mier. Týmto sa legitimizujú celé desaťročia provokatívnych a nepriateľských činov, ktoré diskvalifikovali Severokórejský režim na medzinárodnej scéne. Podobne sa Trump zachoval aj pri stretnutiach s Čínskym lídrom XiJinpingom, od ktorého si nechal vysvetliť nie len Čínsku históriu, ale aj históriu Čínsko-Kórejských vzťahov. V regióne, kde interpretácie historických vzťahov hrajú dôležitú úlohu pri vytváraní, legitimizovaní a rozširovaní štátnych hraníc, ako je tomu pri Tibete, Juhočínskom mori či ostrovoch Senkaku/Diaoyu, je úloha diplomacie o to väčšia.
Určenie identity aktérov a podstaty problému ďalej otvára cestu k výberu riešenia daného problému. Kim Čong-un vďaka Trumpovi vytvára predstavu, že je legitímnym lídrom snažiacim sa o zmierenie a mier, a že vinu za predchádzajúce neúspechy nesú na pleciach bývalí lídri USA. Akceptovaním Kim Čong-unovej verzie histórie sa tak Trumpovi naskytajú nové riešenia, ktoré jeho predchodcovia zavrhli. Trump, keďže je tým správnym prezidentom, môže KĽDR dôverovať, že dodrží svoje slovo a že jej snaha je úprimná. Problém tak môže nastať, keď príde čas na konkrétne kroky v oblastiach ľudských práv, prebrania zodpovednosti za dekády útlaku a systematického vraždenia, no najmä pri dosiahnutí hlavného cieľa tohto a možných ďalších samitov, čím je likvidácia jadrového arzenálu Severokórejského režimu. KĽDR však opakovane nedodržala podobné sľuby v minulosti a je otázne, či tak urobí teraz. Aj vďaka akceptovaniu KimČong-unovej verzie histórie bol Donald Trump ochotný podpísať príliš vágne spoločné vyhlásenie (celý text vyhlásenia nájdete tu), za cenu legitimácie brutálneho režimu a jeho lídra. Pre porovnanie: pri odstupovaní od jadrovej dohody s Iránom Trump prehlásil, že jej základ spočíval v„gigantickej fikcii: že vražedný režim si želá len mierový jadrový program.“ Prečo sa Trump domnieva, že KĽDR nie je vražedný režim a želá si mierovú spoluprácu, nevedno. Jadrová dohoda s Iránom obsahovala mechanizmy na verifikáciu, konkrétne zadefinovanie pojmov a cieľov a vlastne všetko to, čo Trumpovo prehlásenie s Kim Čong-unom neobsahuje.
Všetci si želáme jadrový mier a čo najrýchlejšie ukončenie Kórejského konfliktu a utrpenia státisícov severokórejských občanov. Trump a jeho úrad si preto zaslúžia podporu a rešpekt za snahu dosiahnuť tieto ciele. Je však dôležité, aby tento proces neignoroval viac ako sedemdesiat rokov histórie, ale sa z nej poučil. Zatiaľ čo Trump verí Kim Čong-unovi, Americký kongres je voči KĽDR a jej lídrovi skeptický. Je tak otázne, či Kongres v budúcnosti ratifikuje potencionálnu dohodu medzi Donaldom Trumpom a Kim Čong-unom. Fakt, že Trumpov postoj voči KĽDR a jej lídrovi nezastáva celá Americká vláda je tak aj nádejou, že legitimácia totalitného režimu, akým KĽDR bezpochybne je, sa vo svete stretne s väčším odporom ako prejavil Donald Trump.
Autor je analytik z portálu www.identityhunters.org