Poštovné niečo stojí, elektrina niečo stojí, doprava niečo stojí, telefón niečo stojí. A aj to, že človek venuje firme 40 hodín svojho času týždenne, má nejakú minimálnu cenu. A tá cena sa volá minimálna mzda.
O Smere si môžeme myslieť všeličo, ale jedno im uprieť nemôžeme: za posledné roky rastie minimálna mzda rýchlejšie ako kedykoľvek v histórii. Stále je to však málo.
Viete, ako funguje zvyšovanie minimálnej mzdy v našej krajine? Najprv sa snažia dohodnúť odborári z KOZ so zástupcami zamestnávateľov. Keď sa nedohodnú, príde vláda a povie, že minimálna mzda bude toľko a toľko.
Tento rok odborári z Konfederácie odborových zväzov zarúbali celkom vysoko. Chcú, aby sa minimálna mzda zvýšila zo súčasných 480 na 635 eur, čo je nárast o 155 eur v hrubom. To sme tu ešte nemali. Samozrejme, zamestnávatelia povedali, že je to sci-fi a že o tomto sa nebudú ani baviť. Dohoda nepadla, a tak prišiel Pellegrini (vláda). Ten zahlásil, že na Slovensku je priestor, aby minimálna mzda porástla zo 480 eur na 520 eur. A vybavené. Zdá sa, že od nového roka bude minimálna mzda 520 eur v hrubom.
To je však málo a pokojne by to mohlo byť oveľa viac. A to dokonca bez toho, aby sme počúvali ďalšie kuvikanie zamestnávateľov.
Viete, s tou minimálnou mzdou je to každý rok večný a hlúpy boj. Zamestnanci chcú, aby rástla. Pochopiteľne. Zamestnávatelia chcú, aby sa prinajlepšom zrušila a prinajhoršom, aby rástla pomaly alebo aspoň predvídateľne.
Už ma tie argumenty zamestnávateľov ani nebaví opakovať. No pre tých z vás, čo to nepoznáte, je to obvykle pesnička o tom, ako vyššia minimálna mzda spôsobí stratu pracovných miest, vyššiu nezamestnanosť a pomaly kolaps celosvetovej ekonomiky. Pritom všetky dôkazy ukazujú pravý opak. Minimálna mzda sa dvíha u nás, aj v Čechách, aj v Slovinsku a nezamestnanosť tam klesá.
To bolo rečí, keď v roku 2015 zaviedlo minimálnu mzdu Nemecko. Analytici z INESSu varovali, ako to poškodí nemeckú ekonomiku. Richard Sulík povedal, že „pokiaľ sa Nemecko rozhodne škodiť svojej ekonomike, je to jeho problém a jeho vec.“ A čo sa nakoniec stalo? No iba to, že istá skupina ľudí teraz zarába viac, než zarábala predtým. A míňa viac, než míňala predtým. A ešte sa stalo to, že Nemecko má najnižšiu nezamestnanosť za posledných 26 rokov.
Doteraz ma fascinuje, koľkí ľudia nechápu, že vyššie mzdy sú dobrá vec pre biznis. Vyššia minimálna mzda dá do rúk viac peňazí práve tým ľuďom, ktorí ich znovu vložia do obehu. To sú ľudia, ktorí si nebudú šetriť a odkladať, a ktorí si nekúpia druhú dovolenkovú chatu v horách alebo ich neminú na Seycheloch. To sú ľudia, ktorí si kúpia jedlo, zaplatia nájom, kúpia si benzín, nejaké tovary a nejaké služby. Naopak, to ľudia s vysokým príjmom majú tendenciu šetriť, investovať a míňať za hranicami.
Každý zamestnávateľ (podnikateľ aj štát) vám bude bedákať nad tým, že zvýšenie miezd zvyšuje ich náklady. Áno, aj cvičená opica si vie spočítať, že keď niečo zdražie, tak ju to bude viac stáť. Plakať vie každý, no nad pozitívami sa zamýšľa málokto. Rovnako, aj vaše dieťa vám bude tvrdiť, že domáce úlohy ho zbytočne zaťažujú a sú obmedzovaním jeho osobnej slobody.
Nikto však nevie a nechce spočítať a domyslieť, aký efekt by viac peňazí v peňaženkách malo na celú ekonomiku. Nemôžeme mať totiž všetko: aj chudobných zamestnancov, aj bohatých zákazníkov.
Je fascinujúce, ako veľmi ekonomická teória opomína úlohu kúpyschopného dopytu. Väčšinou sa to v nej točí o ochote za niečo zaplatiť, pričom sa úplne zabúda na schopnosť za niečo zaplatiť.
V Amerike zmapovali 22 zvýšení minimálnej mzdy od roku 1938 a následky tohto zvýšenia pre zamestnanosť. A napodiv zistili, že v 68 percentách prípadov potom, čo bola minimálna mzda v USA zvýšená, o rok neskôr došlo k rastu zamestnanosti. Keď sa pozreli výlučne na odvetvia, ktorých sa zvýšenie minimálnej mzdy bytostne dotýkalo, zistili, že v týchto odvetviach došlo rok po zvýšení minimálnej mzdy k zvýšeniu zamestnanosti vo vyše 80 percentách prípadov.
A čo je ešte lepšie: v prípadoch, keď nedošlo k zvýšeniu zamestnanosti, sa americká ekonomika nachádzala oficiálne v recesii, bola rok pred recesiou, alebo sa práve začínala zotavovať z recesie.
Niečo podobné zažilo Slovinsko v roku 2010. Tam v tomto roku zvýšili minimálnu mzdu skokom z 597 na 734 eur, čo je z roka na rok viac o 137 eur. Dnes je v Slovinsku minimálna mzda 843 eur.
Slovinsko malo dokonca takú drzosť, že minimálnu mzdu prudko zvýšilo v čase recesie. A v tom období sa udialo presne to, čo ukázala americká štúdia. V čase recesie sa zvyšovala nezamestnanosť. To sa však dialo v celej EÚ. A po roku 2014, keď sa všetky krajiny začali postupne zotavovať, začala nezamestnanosť postupne klesať vrátane tej v Slovinsku. A to napriek tomu, že v tomto štáte rok za rokom zvyšujú sa minimálnu mzdu. Teraz majú nezamestnanosť na úrovni 5,9 percenta.
Ako sme na tom my? Máme podobnú výkonnosť ekonomiky ako Slovinci, sme v konjunktúre (v ekonomickom rozmachu), nie v recesii, ale minimálnu mzdu máme o 43 percent nižšiu než oni. U nás je dnes minimálka 480 eur, u nich 843 eur.
Ak by sme to urobili tak, ako vám o chvíľu poviem, mohli by ľudia s minimálnou mzdou budúci rok zarobiť o 115 eur viac než dnes alebo o 90 eur viac, než navrhuje Pellegrini. A zamestnávateľov by to stálo len o 14 eur viac.
Takže, poďme si to ukázať na číslach. Nebude to nič zložité, sľubujem.
Dnes je u nás minimálna mzda 480 eur v hrubom, čo je 403 eur v čistom. Pellegrini navrhuje, aby to budúci rok bolo 520 v hrubom, čo je 428 v čistom. Čiže Pellegrini chce, aby ste budúci rok zarobili v hrubom o 40 eur viac, čo je v čistom o 25 eur viac. Ale aby ste mohli dostať 520 v hrubom (428 v čistom), váš zamestnávateľ musí zaplatiť 703 eur, pretože ešte za vás odvádza ďalšie odvody.
Pri dnešnej 480 eurovej minimálke, platí zamestnávateľ 649 eur. Po novom ho to bude, ako som už povedal, stáť 703 eur, čiže o 54 eur viac (703 – 649), no vám na účet pristane len o 25 eur viac. Ostatné zhltnú dane a odvody.
A nechápme sa zle: je v poriadku, že existujú dane a odvody. Z toho financujeme dôchodky, zdravotníctvo, a iné služby. Otázka len je, či za to dostávame adekvátnu kvalitu. Ak nie, chcime ju. A druhá otázka je, či je normálne, aby daňovo-odvodové zaťaženie bolo rovnako vysoké aj pri nízkych príjmoch. Lebo ja si myslím, že človek, čo zarába minimálnu mzdu by nemal platiť žiadne dane. Človek, čo zarába minimálnu mzdu, by jednoducho nemal financovať štát. Má ledva na to, aby ufinancoval samého seba.
Takže ja mám iný nápad.
Urobíme vzorec.
Podľa neho bude minimálna mzda vo výške 60 percent z priemernej mzdy, ktorá je známa za celý rok. Obvykle to býva dva roky dozadu. Čiže, po slovensky: minimálna mzda v roku 2019 bude 60 percent priemernej mzdy z roku 2017. Nemôžme použiť tú z roku 2018, lebo 1.1.2019 ju ešte nebudeme poznať.
Zároveň zavedieme nezdaniteľné minimum v takej výške, aby človek z minimálnej mzdy neplatil dane a zavedieme odpočítateľnú položku na zdravotné odvody tak, aby človek z minimálnej mzdy neplatil ani zdravotné odvody. Súčasne zavedieme odpočítateľnú položku na zdravotné odvody aj pre zamestnávateľa, a ani on nebude z minimálnej mzdy platiť zdravotné odvody. Táto odpočítateľná položka na zdravotné odvody môže potom so zvyšujúcim sa príjmom prudko klesať.
Čo by to od januára 2019 znamenalo?
V roku 2017 bola priemerná mzda 954 eur. V roku 2019 by teda minimálna mzda bola 572,4 eur v hrubom (60 % z 954 eur). Teda nie 520, ako navrhuje Pellegrini, ale 572 eur. A zároveň by takýto človek neplatil daň ani zdravotné odvody. To by v čistom znamenalo, že by mu na účet každý mesiac pristálo 518,61 eur. Teda nie 428 ako navrhuje Pellegrini, ale takmer 519 eur.
Pellegriniho zvýšenie minimálnej mzdy bude zamestnávateľov stáť 703 eur, pričom zamestnanci dostanú v čistom spomínaných 428 eur, moje zvýšenie minimálnej mzdy by zamestnávateľov stálo 717 eur, ale zamestnanci dostanú v čistom až 519 eur, čo je až o 91 eur viac. No stáť to bude zamestnávateľov iba 14 eur navyše (717 – 703). Podarilo by sa to vďaka tej odpočítateľnej položke na zdravotné odvody pre zamestnávateľov.
Nehovoriac o tom, že vyššie nezdaniteľné minimum bude zároveň znamenať nižšie dane aj pre ostatných pracujúcich.
Toto by bolo najlepšie prozamestnanecké a propodnikateľské opatrenie za posledné roky. Zamestnanci by mali viac peňazí a zamestnávatelia by mali viac zákazníkov. Dramaticky by sme zvýšili kúpyschopnosť obyvateľov, podporili biznis a podnikatelia by vedeli dopredu predvídať zvyšovanie minimálnej mzdy v ďalších rokoch. Minimálna mzda by urobila razantný skok a potom by mohla pozvoľna stúpať kopírujúc priemernú mzdu. Skončili by trápne a každoročné doťahovačky o minimálnej mzde a mohli by sme sa konečne sústrediť na niečo iné.
Všetci by boli spokojní, avšak tentokrát okrem štátu. Ten by prišiel o dane od nízko zarábajúcich osôb a o časť zdravotných odvodov. Nebola by to nízka suma. Na druhej strane by sa časť peňazí štátu vrátila cez DPH, keďže ľudia by viac míňali.
Štát by to však urobiť mal a v druhom kroku začať rozmýšľať, ako sa s výpadkom príjmov vysporiada on. Doteraz sa s nízkymi príjmami museli vysporadúvať ľudia. Štát má na to oveľa lepšie možnosti a nedusí ho existenčný stres. A ako vieme, daňový mix a rozpočet sú vždy len otázka priorít a nastavenia.
A aby sa nezabudlo. Asi by bolo načase začať uvažovať aj nad tým, žeby sme zrušili prepojenie medzi minimálnou mzdou a minimálnymi odvodmi pre živnostníkov a radšej našli iný mechanizmus.
Začať rozmýšľať týmto smerom je v čase ekonomického rozmachu a zvyšujúcich sa príjmov do štátneho rozpočtu to najmenej, čo môže štát pre zamestnancov a podnikateľov urobiť.
Milan Kuruc, autor je predsedom občianskeho združenia Pracujúca chudoba, ktoré presadilo povinné zverejňovanie miezd v inzerátoch