BRATISLAVA – Čas sa kráti. Návrhy kandidátov na ústavných sudcov je možné podať už len do utorka. Posledný pokus zvoliť osemnásť adeptov na sudcov Ústavného súdu, z ktorých by prezident vybral polovicu na deväť voľných miest, sa skončil fiaskom. Nebol zvolení ani jeden uchádzač a Ústavný súd tak funguje v provizórnom režime iba so štyrmi sudcami z trinástich. Či zablokujú poslanci aj novú voľbu je zatiaľ otázne. Isté však je, že ich vystrájanie odradilo mnohých kandidátov, ktorí sa už opätovného procesu nezúčastnia.
Ústavnoprávny výbor parlamentu prijal zatiaľ šesť návrhov kandidátov na ústavných sudcov. Títo kandidáti sa o post na Ústavnom súde uchádzali aj v prvej voľbe. Ide o Zuzanu Pitoňákovú, Ladislava Duditša, Petra Molnára, Roberta Šorla, Martina Vernarského a Danielu Švecovú. Avšak či sa všetci spomínaní nakoniec výberu aj zúčastnia, je otázne. ,,Za predpokladu, že budem navrhnutá, moju kandidatúru aj po nedávnej skúsenosti veľmi dôkladne zvážim,‘‘ povedala napríklad jedna z opätovne navrhnutých kandidátov Švecová.
Najväčší nápor v doručovaní návrhov očakáva predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej až ku koncu lehoty. Verí, že sa prihlási toľko uchádzačov, koľko ich bolo pred prvou voľbou. Vtedy prišlo 40 návrhov.
Viacero pôvodných kandidátov sa už do tohto procesu ale zapojiť nechce. Dôvodom je správanie sa politikov, ktorí sa na februárovom hlasovaní nevedeli zhodnúť ani na jednom mene. Opätovnú kandidatúru už vylúčili expremiér a predseda strany Smer-SD Robert Fico, ktorý si brúsil zuby na post predsedu Ústavného súdu a poslanec strany Most-Híd Peter Kresák. Situácia, ktorá sa odohrala počas prvých volieb odradila aj ústavného právnika Jána Drgonca a akademičku Martinu Jánošíkovú.
Efektívne vypočúvanie
Vypočúvanie kandidátov pred ústavnoprávnym výborom je naplánované od 21. do 23. marca. Absolvovať ho môžu aj tí uchádzači, ktorí sa do procesu prihlásia opätovne. ,,Je to zákonná povinnosť. Pozvaní budú všetci, či prídu, je na nich,‘‘ vysvetlil predseda výboru Madej.
Vypočutie, ktoré sa uskutočnilo v januári trvalo tri dni a tiahlo sa do neskorých nočných hodín. Kandidáti mali neobmedzený priestor na svoju prezentáciu. Madej tvrdí, že z hľadiska efektivity bude teraz ich vystupovanie časovo limitované. ,,Keďže ide o novú voľbu, zákon upravuje jej priebeh. Na rozdiel od minulosti predpokladám jednohlasnú zhodu medzi kolegami, že budeme limitovať čas,‘‘ dodal Madej. Šéf výboru tiež chce, aby boli vystúpenia kandidátov vecné a konštruktívne.
Hanba v parlamente
Prvá voľba kandidátov na ústavných sudcov sa skončila neúspešne. Pozornosť počas nej na seba pútal hlavne bývalý premiér Robert Fico. Práve rokovania ohľadne hlasovania či nehlasovania za predsedu najsilnejšej strany sa stali kameňom úrazu. Zákonodarcovia 12. februára v prvom kole odhlasovali verejnú voľbu. Podporil ju aj koaličný Most-Híd a to potom, ako sa objavili špekulácie, že Fico si chce hlasy, ktoré mu odmietli dať oni, získať v Kotlebovej ĽS NS. Smeru-SD sa však verejná voľba nepáčila. Ich poslanci preto odovzdali prázdne hlasovacie lístky. Voľbu rovnako tak sabotovala aj ďalšia vládna strana SNS. Hlasovania sa nezúčastnila ani strana ĽS NS. Keďže poslanci nezvolili ani jedného kandidáta, vo štvrtok 14. februára nasledovalo druhé kolo hlasovania. Ústavnoprávny výbor na svojom zasadnutí rozhodol o verejnej voľbe. Hlasovanie bolo naplánované na 11:00. Keďže však koalícia stále nebola dohodnutá na spoločných menách uchádzačov, odložili ju až na 17:00. Medzičasom sa objavila informácia, že sa Smer-SD, SNS a Most-Híd zhodli na šiestich menách, čo bol minimálny počet kandidátov na to, aby Ústavný súd mohol fungovať aspoň s polovičným počtom členov.
V podvečerných hodinách však už bolo jasné, že z dohody nie je nič. Poslanci Smeru-SD a ĽS NS odovzdali prázdne hlasovacie lístky. Zákonodarcovia tak ani v druhom kole nezvolili žiadneho kandidáta na ústavného sudcu a v koalícii to vrelo. ,,My si myslíme, že ak by sme zvolili šiestich kandidátov, tak prezident má možnosť zvoliť si troch a nenastala by situácia, ktorú momentálne vidíme. Aj sme sa dohodli na šiestich menách a vzhľadom k tomu, že koaličný partner Smer-SD avizoval, že má nejaký problém, tak sme posunuli hlasovanie. Bohužiaľ, po hlasovaní poslanci Smer-SD zablokovali voľbu,‘‘ vyhlásil vtedy predseda Most-Híd Béla Bugár.
Predseda parlamentu a strany SNS Andrej Danko sa po voľbe k situácii nevyjadril. Tlačovku ohlásil až na druhý deň. ,,Bez politickej dohody nie je možné ústavných sudcov zvoliť. To, že sa koalícia nezhodne vždy na všetkom je prirodzené, ale nie tragické. Robert Fico má svoj život, Béla Bugár má svoju stranu,‘‘ povedal.
Nová voľba bez problémov?
Predseda Smeru-SD Robert Fico sa po poslednom fiasku vyjadril, že jeho strana chce zvoliť kandidátov na ústavných sudcov. Na menách uchádzačov sa chce dohodnúť so svojimi koaličnými partnermi. Stále však trvá na tajnej voľbe. ,,Tvrdili sme a budeme tvrdiť, že tajná voľba je výdobytok demokracie,‘‘ vyhlásil Fico. Keďže verejná voľba nebola úspešná, tajnej voľbe sú naklonené už aj strany SNS a Most-Híd. Ich podmienka je ale jasná, nájsť prienikové mená a zvoliť dostatočný počet kandidátov. ,,Ale iba v prípade, ak sa koalícia dokáže dohodnúť na menách kandidátov, ktorých budú voliť na Ústavný súd,‘‘ zdôraznil pred časom Béla Bugár.
Provizórny režim
Voľba kandidátov sa uskutoční na schôdzi parlamentu, ktorá sa začne 26. marca. Poslanci by mali zvoliť 18 kandidátov, ktorých majú predložiť prezidentovi. Ten z nich má vymenovať deviatich sudcov na miesta tých, ktorým 16. februára skončilo funkčné obdobie. Predseda ústavnoprávneho výboru Madej verí, že poslanci zvolia dostatočný počet kandidátov a ,,že voľba bude tajná,‘‘ dodal.
Ústavný súd momentálne funguje v provizórnom režime. Na súde zostali iba štyria sudcovia, ktorí následne vytvorili jeden senát, aby súd mohol prijímať aspoň senátne rozhodnutia. Od 1. marca, až do nástupu nových sudcov, ho vedie ako predsedníčka Jana Baricová. Ďalšími sudcami sú Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Duriš.
Jadrom pôsobnosti Ústavného súdu je rozhodovanie o tom, či sú zákony v súlade s Ústavou SR. Rozhoduje tiež o ústavnosti a zákonnosti volieb. Takéto dôležité rozhodnutia sa prijímajú v pléne, a potrebné je na to, aby mal súd aspoň polovicu členov, čiže sedem z trinástich. O takýchto sťažnostiach však momentálne až do zvolenia nových sudcov rozhodovať nemôže.
