BRATISLAVA – Plusová finančná kondícia hokejového zväzu, marketing, úspešné domáce MS 2019, zlepšená infraštruktúra, zrekonštruované štadióny v krajských a okresných mestách, ale aj personálna obmena zväzu či jeho digitalizácia, plus nová metodika práce s trénermi a mladými hokejistami.
To bol základný odpočet trojročného funkčného obdobia bývalého prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) Martina Kohúta, ktorý v stredu 26. júna predal žezlo šéfa nášho hokeja Miroslavovi Šatanovi. Glob.sk sa s Martinom Kohútom rozprával o všetkých pozitívnych, ale aj negatívnych veciach v pozícii prezidenta SZĽH.
Na úvod na aktuálnu tému – novým prezidentom hokejového zväzu je Miroslav Šatan, kontinuita vašej politiky a smerovania nášho hokeja tak pokračuje. Z vašej strany asi maximálna spokojnosť.
-Som veľmi spokojný, ako to skončilo. Že hnutie uprednostnilo víziu a budúcnosť pred vybratím banku a okamžitým príjmom. Som veľmi rád, ako dopadli voľby aj do ďalších orgánov. Som spokojný, že vo Výkonnom výbore sú ľudia, ktorí chcú pracovať, ktorí sa nebudú pozerať iba na to, čo za to budú mať. Lebo chcú pomôcť slovenskému hokeju a nie svojmu kontu.
Prekvapila vás dominancia Šatana vo voľbách, kde dostal viac ako 70 percent hlasov?
-Vzhľadom na to, kedy začal s kampaňou, je to viac ako veľmi dobrý výsledok. Jeho protikandidáti mali oveľa viac času. Miro sa venoval hlavne majstrovstvám sveta a voľby dostali prioritu až po šampionáte.
Myslíte si, že tam bolo ovplyvnenie delegátov vašim predvolebným mítingom, na ktorom ste verejne podporili Miroslava Šatana? Hovoril o tom aj Dárius Rusnák…
-Ja si myslím, že to nebolo mierené proti nim. Skôr v zmysle, že slovenský hokej už dnes nepotrebuje ani Kohúta, ani Rusnáka, ani Šmátralu. Slovenský hokej na spájanie potrebuje práve Šatana. Krízový stav v slovenskom hokeji už pominul. Čiže už nepotrebuje krízového manažéra. Zväz je v dobrej finančnej kondícii, sú pripravené projekty na ďalší jeho rozbeh. Ako povedal Šatan: “Opravili sme zväz a teraz musíme opraviť kluby.” To je najdôležitejšie. To je výzva do ďalších rokov.
Vy ste nemali ambície pokračovať ďalej? Niečo ste rozbehli, ale úplne nedokončili…
-Nekončím ani v športe, ani pri hokeji. Ostal som vo Výkonnom výbore. V čom bude chcieť Miro Šatan pomôcť, to mu pomôžem zrealizovať. Navyše mojou ambíciou je byť viceprezidentom Slovenského olympijského výboru pre zimné športy a pomáhať tak aj hokeju.
Vo Výkonnom výbore sú noví ľudia. Sú tam bývalí hráči z NHL – Žigmud Pálffy, Jozef Stümpel, Michal Handzuš, Miroslav Šatan. Ale jediným manažérom a človekom s funkcionárskymi skúsenosťami ste iba vy. Nie je to handicap takého zloženia?
-Samozrejme majú menšie funkcionárske skúsenosti ako mám ja, ale na druhej strane lepšie poznajú športové prostredie. Zväz nie je iba šport, ale aj infraštruktúra, marketing, čo sú moje oblasti záujmu. Ale ťažko sa môžeme venovať reprezentácii a športovej časti, to bude ich doména. Sú to všetko ľudia, ktorí po skončení kariéry nezostali iba pasívne pri hokeji, ale už niekoľko rokov sa vzdelávajú. Čiže rozmýšľajú ako robiť veci – či už Handzuš alebo Stümpel. Handzuš bol pri mne tri roky, je v tom zväzovom procese dlho a nie je to úplný nováčik.
Dôležitou otázkou bude miesto generálneho manažéra. Kto by to mal byť? Nahradiť Šatana bude zložité, podobná silná osobnosť tu nie je.
-Je to presne o tom, že práve táto oblasť je prioritnou pre Mira Šatana, komu pridelí reprezentácie členom Výkonného výboru, kto ich bude mať pod palcom. Alebo nájdu nového kandidáta. To bude pozícia nového prezidenta, aby vybral generálneho manažéra. Ja tieto ambície nemám.
Čo pozícia Igora Nemečka. Práve proti nemu bola revolúcia pred tromi rokmi, ale napriek tomu pracoval v štruktúrach zväzu. Teraz bude aktívny už iba v medzinárodnej hokejovej federácii IIHF. Budete s ním spolupracovať, keďže vo Výkonnom výbore sú aj ľudia, ktorí boli proti nemu?
-Možno si to veľa ľudí neuvedomuje, aj napriek tomu bojkotu, ale ja som prišiel do hokeja urobiť poriadok. Preto som si vybral ľudí z jednej aj z druhej strany, ktorí dokázali medzi sebou komunikovať a pracovať pre slovenský hokej. Či už to bol Igor Nemeček ako šéf organizačného výboru MS, Miro Šatan ako generálny manažér alebo aj Rišo Lintner ako šéf Pro-Hokeja. Išlo o ľudí, ktorí si pred pár rokmi nevedli prísť na meno a hádali sa cez médiá, aj osobne. Snažil som sa ich spájať a výsledkom boli najlepšie MS za posledné roky, či fungovanie reprezentácie. Preto potrebujeme využiť každého schopného človeka, ktorý je ochotný a schopný pomôcť nášmu hokeju. Igora Nemečka presadzoval aj prezident IIHF René Fasel a ja som musel tvrdo doma presadzovať jeho voľbu, prečo musíme presadzovať Igora Nemečka. Dnes mi všetci dali za pravdu.
Ktoré veci ste nedotiahli do konca? Čo vám nevyšlo ako prezidentovi SZĽH?
-Postavil som silný zväz, úplne som zmenil jeho štruktúru, poriadne sme ho omladil. Pred tými tromi rokmi tu bol v dobrom „starší personál“, všetko bolo o papieroch a pečiatkach. Dnes tu máme flotilu mladých ľudí, ktorí dostali šancu a využili ju. No nepodarilo sa nám zmeniť kluby, zmeniť metodiku, ako by mali v kluboch pracovať, to nám nevyšlo. Aby sa to zmenilo ako pri reprezentácii. To je naša úloha na najbližšie roky.
Ostane tréner Craig Ramsay pri reprezentácii? Bude pokračovať, alebo ste pripravení hľadať nového trénera?
-Pri našom poslednom stretnutí pred odchodom do Ameriky sme sa na večeri bavili na túto tému. Na moju otázku, aké má plány, odpovedal, že žiadne. Na druhú, či ostane trénerom, nám povedal, že ak bude Miro prezidentom, tak nám bude pomáhať v akomkoľvek smere, ako budeme chcieť. Takže teraz je to otázka na Šatana, čo ďalej. Predsa len je Ramsay pán v rokoch, má toho veľa za sebou, je na dôchodku, užíva si slnečnej Floridy a nepotrebuje sa tu páčiť. Jemu aj jeho manželke sa tu páčilo, takže spolupráca je možná.
Vaša predstava o reprezentačnom trénerovi je aká?
-Naša idea bola zobrať zahraničného trénera a pri ňom naučiť ostatných, to mnohí nechápali. Pýtali sa, prečo sa pri ňom menili asistenti. Samozrejme, že ideálny by bol Vlado Országh, ale on má iné ambície. Chce ísť do zámoria skúsiť to ako tréner v AHL a možno za pár rokov ako prvý slovenský tréner v NHL. Musíme hľadať iného trénera. Róbert Petrovický sa rozhodol, že bude pri dvadsiatke, takže je to otázka pre Mira Šatana ako sa rozhodne, doteraz to bolo vždy správne.
Čo mládež? Jej výchova, akadémie, projekt reprezentačnej osemnástky a dvadsiatky? Tu je veľa otáznikov.
-Našim cieľom je mať osem akadémii v každom jednom kraji, ktoré budú súčasťou aj odborných škôl, to je cieľový stav. To momentálne nemáme. Projekt osemnástky a dvadsiatky je na zväze iba suplovanie toho, čo tu nie je. Nemáme ani jednu akadémiu, v Česku ich majú dvanásť a ďalšie pribúdajú. Uvidíme, ako to bude v Trenčíne, kde by mal byť pilotný model. Športový, výchovný, vzdelanostný. Pomohlo by to aj štátu, keďže vidíme, že sa nevie pohnúť z miesta v tomto smere. Aby sme vychovali kvalitného športovca, ktorý keď sa aj zraní, tak by našiel kvalitné uplatnenie aj na trhu práce. Tak musí byť tá akadémia nastavená.
Finančná disciplína zväzu je plusová, máte 7 a pol miliónový zisk z MS, zlepšil sa marketing. Kde a kedy nastala zmena – ako ste z červených čísiel dostali nad nulu?
-Pred tromi rokmi som všade počúval, že som sabotér a rozbíjam hokejové hnutie, reprezentáciu. Pritom som iba plátal diery na lodi, kde unikali peniaze. Že som dal vlastné peniaze do reprezentácie, aby vôbec fungovala, aby som trénerom zaplatil platy. Bolo to v období Zdena Cígera, ktorý bol môj dobrý kamarát. Vložil som tam tisíce eur, aby to neskončilo ako teraz v Slovane. Dostali sme sa do stavu, kde na nás každý ukazoval prstom, ale nemohli sme o tom hovoriť, lebo by k nám nikto neprišiel.
Keby som vtedy povedal, že zväz je v bankrote a strate, tak by sme nezohnali žiadnych sponzorov. To je to, prečo dnes nechce ísť nikto do Slovana. My sme ale predstavili našu víziu, naše plány a situácia sa začala meniť. Partneri získali dôveru. Vedeli, čo chceme robiť a s kým. Aj preto je dnes zväz v pluse, aj bez svetového šampionátu. Máme 70 ľudí, predtým ich tu bolo 25. Vybudovali sme fungujúci marketing, všetko je zelektronizované, všetko ide online. Budeme mať tréningový portál, kamery na všetkých štadiónoch a odkontrolujeme si celý tréningový proces. Sme úplne niekde inde. Na druhej strane ma ale mrzí, že som stratil priateľstvo so Zdenom, ktorý nevedel pochopiť, že nejdeme hrať hokej, ale zachraňovať hokej.
Čo so ziskom zo svetového šampionátu, ktorý je 7 a pol milióna? Ako sa bude deliť a načo sa použije?
-My nemáme toľko financií, aby sme zaplatili všetko, čo potrebujeme. Keď sme sa pustili do zmeny infraštruktúry, tak sme začali spolupracovať so samosprávami, lebo nepotrebujeme zaplatiť celú rekonštrukciu štadiónov a hál. Z našich zdrojov sme museli zabezpečiť podmienky pre mládež, na všetkých štadiónoch sme vymenili umelé mantinely, na 30 štadiónov sme dodali strelnicu pre hokejovú mládež. Našli sme spôsob na výmenu zastaraných rolieb za výhodnejšie podmienky, ako keď ich nakupovali mestá. Dnes ich ponúkame cez finančný lízing a kluby sú s tým spokojné. Za tri roky sa postavilo, alebo sa zrekonštruovalo desať štadiónov. Naše náklady si vieme rozdeliť z vyšších územných celkov. Oni majú školy, vedia zaplatiť stravu, ubytovanie, vybudovať perfektné areály, lebo to je ich úloha. My naopak zaplatíme športovú prípravu a spolu tak máme fungujúcu akadémiu. To sú naše stimuly.
Problém bolo nové logo SZĽH. Je tu spor medzi vami a ministerstvom. Čo s tým? Budete to riešiť, alebo počkáte, či sa celá situácia upokojí?
-Paradoxne nám celý spor pomohol v otázke rozpoznateľnosti loga. My sme podľa prieskumu dostali 80 percentnú rozpoznateľnosť, čo by sme žiadnou marketingovou kampaňou nedosiahli. Nové logo je vlastne symbol zmeny. Tie tri hokejky znamenajú, že chceme byť opäť víťazi. Ale zároveň sme jasne zadefinovali, že nie hocikto si môže robiť reprezentačné dresy s novým logom. Dnes máme otvorených 5 podaní na súdoch a máme už aj súdne rozhodnutia na firmy, ktoré si počas MS dali vyrobiť dresy s týmto logom a použili ho bez nášho súhlasu. To logo má pre nás obrovský význam. Jeho umiestnenie na výložkách je symbolické, aj keď provokatívne, ale má tam svoje miesto. Nebol to útok na niekoho typu kapitánskych výložiek. To bola zhoda okolností. Operatívne rozhodnutie na najlepšom možnom mieste. Je to dobré, ako to je. Naši partneri si to veľmi cenia a podporujú nás, chcú to.
Je tu časovaná bomba Slovan Bratislava. Klub síce splatil svoje dlhy voči mestu vo výške takmer 1.2 milióna eur, ale ešte nevyplatil dlhy hráčom a trénerom. Čas má do 1.júla. Dostane Slovan od nového Výkonného výboru výnimku, urobíte kompromis a pustíte klub do extraligy, ak nebudú všetky dlhy vyplatené? Nielen iba na papieri, ale reálne na účtoch.
-Ja som svoj postoj jasne povedal a rovnako sa k tomu staval aj predchádzajúci Výkonný výbor, že by sme dali výnimku. Na tomto Výkonnom výbore už vôbec. Sú tam väčšinou hráči, ktorí poznajú situáciu a výnimka tým pádom nebude. Samozrejme je tu návrh súťažného oddelenia na licenciu a bude sa rozprávať o tom, či sú splnené všetky podmienky. Štadión asi bude. Teraz je tu aj otázka hráčov a trénerov, kde je dôležité, aby boli vyrovnané vzťahy. Čiže je možnosť, že dlhy sú vyplatené, alebo je dohodnutý splátkový kalendár podpísaný oboma stranami. Ak bude čo len jedna vec, ktorá nebude splatená, alebo nebude vyrovnaná splátkovým kalendárom, potom neexistuje možnosť, aby Slovan dostal licenciu.
Takže zväz bude exaktne tvrdý a nekompromisný?
-Myslím si že áno, nepredpokladám, že niekto z Výkonného výboru za výnimku pre Slovan hlasoval. Slovan musí do 1. júla predložiť všetky doklady, že má všetko vyplatené a v poriadku. Ale stále tam ešte beží licenčné konanie. Stále má ešte čas ukázať, že pokročil v plnení záväzkov, že je tam priestor na dohodu. Samozrejme, ak nebude mať vyplatených všetkých hráčov, tak sa so Slovanom nebude nikto baviť. Ale ak povie, že tu máme ešte týchto dvoch hráčov, sú v Amerike, niečo si vybavujú, ale do takéhoto termínu to dodáme, tak sa dá čas posunúť, keďže súťaž začína až v septembri. Všetky kluby majú záujem, aby Slovan hral extraligu, čiže nemôžeme ísť proti všetkým, ale musí Slovan splniť licenčné podmienky bez výnimky. V každom prípade máme pripravenú variantu so Slovanom aj bez neho. Aj s maďarskými mužstvami