PEZINOK – Najsledovanejší súdny proces posledného desaťročia sa blíži ku koncu. Vo štvrtok 23. júla sa po niekoľkomesačnom dokazovaní vo veci vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej pristúpilo k záverečným rečiam. Ako sa očakávalo, tie boli zdĺhavé. Prokurátor Vladimír Turan pripomenul najdôležitejšie momenty z celého pojednávania, ktoré trvalo vyše pol roka. On sám žiada pre všetkých obžalovaných trest 25 rokov. Zástupcovia poškodených Daniel Lipšic a Roman Kvasnica chcú však pre nich doživotie.
Podľa postupnosti si v rámci záverečných rečí ako prvý zobral slovo prokurátor. Ten viac ako hodinu a pol hovoril o celom procese a najdôležitejších momentoch, ktoré majú obžalovaných Mariana Kočnera, Alenu Zsuzsovú a Tomáša Szabóa usvedčovať v tom, že sa podieľali na spáchaní úkladnej dvojnásobnej vraždy. Opieral sa pri tom o výpovede viacerých svedkov a napokon vyhlásil, že žiada pre všetkých troch obžalovaných súhrnný trest 25 rokov.
Prokurátor Turan vo svojej záverečnej reči uviedol, že obžalovanému Kočnerovi vadila publikačná činnosť zavraždeného novinára v jeho snahe dostať sa do vysokej politiky. Ako uviedol, prípad zavraždenia mladej dvojice je prípad bezhraničnej túžby “po moci po peniazoch, prípad cynizmu, podliactva a s tým spojenej zbabelosti z následkov protiprávneho konania a na druhej strane prípad boja za spravodlivosť.” Podľa jeho slov sme podobný prípad mohli zažiť snáď iba vo filme. Prokurátor okrem iného skritizoval médiá za to, ako informovali o tejto kauze. Veľakrát tak skomplikovali vyšetrovateľom prácu a ich kroky. A to najmä vzhľadom na skutočnosť, že poskytovali informácie z vyšetrovania. “Dokonca boli ochotní a schopní publikovať ešte len zamýšľané kroky vyšetrovateľov a tým narúšať úsilie zamerané na zistenie páchateľov a zaistenie dôkazov,” informoval Turan.
Plánovanie taktiky
Prokurátor nepochybuje o tom, že vraždu novinára si objednal Marian Kočner u Aleny Zsuzsovej a tá plán povedala Zoltánovi Andruskóovi, ktorý ďalej spolupracoval s Miroslavom Marčekom a Tomášom Szabóom. Zsuzsová vraj bola pre Kočnera ochotná urobiť čokoľvek. Podľa Turana si Kočner v čase, kedy zadržali Zsuzsovú a spol., zisťoval, kedy žiadali o registráciu strany a podobné záležitosti týkajúce sa strany Cieľ, ktorú chcel založiť Marian Kočner. Pravú ruku mu pri tom robil Peter Tóth. „Už vtedy si plánoval taktiku,” konštatuje Turan. Okrem iného poukázal na to, že dôležitým dôkazom sú aj správy cez aplikáciu Threema medzi Kočnerom a Zsuzsovou. Viackrát spomínal metafory, prostredníctvom ktorých si obžalovaní písali o vražde novinára a ich plánoch. Kým Kočner pozorne celý čas počúval záverečnú reč prokurátora, Zsuzsová buď pozerala do zeme, ale si zvýrazňovala časti textu v papieroch pred sebou. Odmenou za sprostredkovanie vraždy mal byť biely Mercedes, pričom starý (červený) Mercedes Zsuzsovej chcel Kočner dať ako úplatok prokurátorovi Jánovi Šantovi, ktorý dozoroval kauzu zmenky Mariana Kočnera a Pavla Ruska.
Prokurátor sa pritom opiera o psychologický posudok znalkyne Eleny Fortis. Tá vo svojom posudku popisuje Kočnera ako “autokratického, inteligentného narcisa s túžbou po moci a po peniazoch”. Tiež tvrdí, že náprava Kočnera je v prípade odsúdenia možná. Počas psychologického skúmania, ktoré s Kočnerom robila vo väzbe, zistila, že náprava u obžalovaného je možná a v danom prípade by bola priaznivá, pričom u Kočnera nenašla žiadnu zo psychologických porúch. V posudku, ktorý vypracovala pre ŠTS uviedla, že ide o egocentrickú osobnosť s narcistickými črtami. Agresivita nie je jeho dominantnou črtou, avšak môže sa aktivovať ako reakcia pri neúspechu, pri snahe o dosiahnutie vlastného cieľa. Ak je Marian Kočner vinný, tak za možnú motiváciu objednávky vraždy novinára považuje Fortis snahu o zachovanie jeho životného štýlu, ktorý mohol Ján Kuciak svojimi článkami ohrozovať. „V prípade uznania viny by bola prognóza obžalovaného priaznivá a resocializácia možná,“ uviedla Fortis.
Para trvá na nevine Kočnera
Opačný názor má však obhajca obžalovaného Mariana Kočnera Marek Para. Ten bude vo svojej záverečnej reči trvať na nevine svojho klienta. Uviedol to na brífingu po prednesení záverečných rečí prokurátora a splnomocnencov poškodených v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka. „Splnomocnenci jednoznačne prekročili povolený rozsah záverečnej reči. Je absolútne zakázané, aby sa vyjadrili k výške trestu,“ tvrdí Para. Myslí si, že Daniel Lipšic a Roman Kvasnica vzbudili diskusiu nie o tom, či je niekto vinný, ale o tom, aký má dostať trest – či doživotie alebo 25 rokov. „Je to zásadné porušenie spravodlivého procesu,“ doplnil obhajca. Tvrdenia prokuratúry považuje Para v tomto konaní za spochybnené až vyvrátené a tým aj hodlá argumentovať.
Súd v prípade vraždy novinára pokračuje záverečnými rečami obhajoby a obžalovaných 31. júla. Ako prvý ju bude čítať Marian Kočner so svojim obhajcom. Následne 5. augusta má byť prednesený rozsudok. V kauze je už právoplatne odsúdený Zoltán Andruskó, ktorý s vyšetrovateľmi od začiatku spolupracoval. Od senátu pod vedením Pamely Záleskej dostal 15 rokov. Na začiatkoch súdnych pojednávaní sa k činu priznal aj Miroslav Marček. Ten je v súčasnosti neprávoplatne odsúdený na 23 rokov. Prokurátor však žiada vyšší trest. Pri trojici obžalovaných sa navrhuje aspoň 25-ročný trest, zástupcovia poškodených žiadajú doživotie.